Copyright © 2001 Kurt Pfeifle
Máte právo kopírovať, distribuovať a/lebo modifikovať tento dokument v rámci licencie GNU Free Documentation License, Version 1.1 alebo vyššej tak, ako ju publikoval the Free Software Foundation; with no Invariant Sections, s no Front-Cover Texts, a s no Back-Cover Texts. Kópia tejto licencie je priložená v the section entitled "GNU Free Documentation License".
Tento manuál popisuje KDEPrint. KDEPrint nie je samostatný program. Je to nový tlačový rámec pre KDE 2.2. KDEPrint je vrstva medzi aplikáciami KDE a vybraným (a nainštalovaným) tlačovým subsystémom vášho OS.
Obsah
Zoznam príkladov
Tento manuál popisuje KDEPrint. KDEPrint nie je samostatný program. Je to nový tlačový rámec pre KDE 2.2. KDEPrint je vrstva medzi aplikáciami KDE a vybraným (a nainštalovaným) tlačovým subsystémom vášho OS.
Mali by sme vás upozorniť, že vývojár tejto aplikácie a autor tohto dokumentu majú najväčšie skúsenosti so systémom CUPS. V dobe tvorby tohto manuálu je CUPS najlepšie podporovaný a dokumentovaný tlačový subsystém.
Tento manuál sa stále vyvíja a dalšie verzie softvéru KDEPrint a tohto dokumentu budú podporovať a popisovať aj ostatné tlačové systémy.
Aj ked váš systém možno nie je popísaný príliš dobre, dúfame, že prezretím modulu Správca tlače v KControl získate dostatočnú predstavu o tom, ako sa má nastaviť bez ohľadu na to, ktorý tlačový subsystém používate.
Lauri Watts, Dokumentačný tím KDE
Táto kapitola sa snaží poskytnúť technický prehľad o KDEPrint, ktorý by mali pochopiť aj neprogramátori.
KDEPrint je nový a revolučný nástroj s jednoduchým prístupom k tlačovým službám pre používateľov aj vývojárov KDE.
Funkcie KDEPrint sú dosiahnutelné rôznymi spôsobmi: pomocou Správcu tlače v KControl, príkazom kprinter alebo cez dialóg, ktorý sa zobrazí pri požiadavke na tlač.
KDEPrint nie je náhrada za tlačový subsystém. KDEPrint preto neposkytuje fronty a nerobí základné spracovanie PostScript® ani iných tlačových dát.
KDEPrint je vrstva medzi frontami (a spracovaním dát) a aplikáciami, ktoré chcú tlačiť. KDEPrint poskytuje rozhranie pre používateľov aj vývojárov KDE pre prístup k podporovaným tlačovým subsystémom. Zároveň je ho možné výborne nastaviť.
KDEPrint je ľahko používa pre koncových používateľov aj pre vývojárov. Vývojári môže svoje aplikácie s minimálnymi zmenami portovať zo starého tlačového “systému” Qt™ do KDEPrint. Používatelia si môžu jednoducho vybrať a nastaviť vlastný tlačový subsystém.
Pre nových používateľov KDE: Qt™ je základná knižnica a grafické prvky, ktoré sa používajú vo všetkých aplikáciách KDE. Qt™ vyvíja nórska softvérová firma TrollTech.
KDEPrint sa k rôznym ľuďom tvári rôzne.
KDEPrint umožňuje v závislosti na právach prístup k tlačovým subsystémom (CUPS, LPD, RLPR, LPRng, PDQ apod) pomocou grafického rozhrania (GUI). S jeho pomocou môžu používatelia tlačiť, spravovať úlohy, tlačiarne a tlačového démona, a to všetko veľmi komfortne.
Skúsení používatelia ocenia možnosť pripojiť ľubovoľný filter pre tlačové dáta medzi výstup aplikácie a vstup do tlačového subsystému. Niektoré príklady nájdete už “v základnej verzii” KDEPrint.
Ak vývojár KDE potrebuje, aby jeho aplikácia podporovala tlač, nemusí písať tlačové funkcie od začiatku. Pred KDE 2.2 bola táto služba poskytovaná triedou QPrinter
z knižnice Qt™. QPrinter
používal starý “Line Printer Deamon” (LPD). Knižnica KDEPrint je založená na modernom Common UNIX® Printing System (CUPS) aj keď poskytuje kompatibilitu s LPD a ostatnými tlačovými systémami. Necháva k dispozícii aj možnosť pre ďalší vývoj.
Aby mohli vývojári KDE používať novú triedu KDEPrint, stačia na to minimálne zmeny: za každé volanie QPrinter
sa použije volanie KPrinter
. Nahradí sajedno písmeno na pár miestach a je to. Aplikácia môže začať využívať všetky funkcie novej knižnice KDEPrint.
Ambicióznejší programátori alebo tí, ktorí potrebujú špeciálne funkcie môžu urobiť ešte viac: prispôsobiť tlačový dialóg pridaním ďalšej “záložky”, kde budú ich rozšírenia štandardného KDEPrint.
Táto posledná funkcia nie je zatiaľ v KDE veľmi používaná, pretože vývojári zatiaľ moc nevedia o sile KDEPrint. To sa ale asi v budúcnosti zmení. Jedným príkladom, ktorý som objavil, je KCron. Umožňuje upraviť vašu tabuľku crontab pomocou GUI. Má implementovanú funkciu, ktorou môžete vy (alebo root
) vybrať, či chcete vytlačiť tabuľku celú (pre všetkých používateľov), alebo iba označenú časť. Je ukázaná na nasledujúcich obrázkoch.
Tento obrázok ukazuje príklad nástroja KCron.
Dialóg pre nastavenie tlačových možností KCron: pridaná záložka Možnosti Cron je z aplikácie KCron a nie z KDEPrint. Je to špeciálne rozšírenie pridané z KCron pre tlač. Aj ostatní vývojári môžu imlementovať takéto rozšírenia.
KCron prídavok do dialógu KDEPrint.
KDEPrint je ľahko ovládateľné rozhranie pre všetky podporované tlačové subsystémy, aj keď neodstraňuje ich základné nedostatky. Ale aspoň zahladzuje niektoré problémy. Rôzny používatelia môžu používať rôzne tlačové subsystémy. Môžu ich dokonca prepínať “za behu” z tlačového dialógu pre jednotlivé úlohy. (Samozrejme musia byť rôzne subsystémy nainštalované a nesmú si prekážať.)
Väčšina používateľov UNIX® je zvyknutá na LPD. LPD poskytuje iba základné tlačové funkcie, nie je flexibilný a nepodporuje množstvo volieb, ktoré poskytujú moderné tlačové systémy, ako je napríklad CUPS. Aj keď dokáže tlačiť vzdialene (ako každý protokol založený na TCP/IP), LPD nepodporuje obojsmernú komunikáciu, prihlásenie, ovládanie prístupu ani šifrovanie.
KDEPrint dokáže s CUPS podporovať:
hľadať dostupné tlačiarne vo vašej LAN,
základné, digest a certifikátové prihlásenie,
ovládanie prístupu na základe adries IP, sieťových adries, sieťových masiek, mien hostiteľov a domén
šifrovanie tlačových dát pomocou 128-bitového TLS alebo SSL3 a tak ochrániť dáta.
Preto je KDEPrint oveľa robustnejšie a bezpečnejšie riešenie ako starý LPD.
Ku KDEPrint máte prístup týmito rôznymi spôsobmi:
pomocou aplikácií: ak zavoláte tlačový dialóg (pomocou Súbor+Tlačiť...) alebo tlačidlom s malou tlačiarňou.
pomocou príkazu kprinter v terminal alebo okne Konsole alebo z dialógu Vykonať príkaz....
pomocou tlačidla , ktoré spustí KControl a použitím Systém+Správca tlače. Tým sa otvorí administrátoská časť KDEPrint v Ovládacie centrum KDE a umožňuje prepínať do iných častí KControl.
z príkazového riadku (Konsole alebo dialógu Vykonať príkaz...) príkazom kcmshell
. Tým sa spustí iba časť KDEPrint v KControl. printmgr
Spustenie dialógu kprinter z okna Vykonať príkaz...
Toto je kresba z Kivio v dialógu kprinter. Vždy môžete kliknutím na malé tlačidlo Sprievodca pridať novú tlačiareň (na obrázku označený červenou/žltou farbou).
Spustený dialóg kprinter (náhľad kresby Kivio)
Nový systém KDEPrint obsahuje viac ako jednu dôležitú funkciu. Kedže doteraz ste asi nepracovali v úplne sofistikovanom prostredí pre tlač, pozrite sa, čo všetko KDEPrint dokáže.
KDEPrint obsahuje “Sprievodcu pridaním tlačiarne”. Tento sprievodca zjednodušuje pridanie a nastavenie novej tlačiarne. Samozrejme to môžete urobiť aj ručne.
KDEPrint pomáha pri “objavovaní” tlačiarní. Dokáže prehľadať prostredie pre dostupné zariadenia a fronty. Funguje to so sieťovými spojeniami TCP (AppSocket, čiže HP® JetDirect® alebo IPP) alebo SMB/Samba (zdielané Windows®) tlačiarne a čiastočne aj pre priamo pripojené tlačiarne cez paralelný, sériový alebo USB port.
Tento sprievodca výrazne zjednodušuje inštaláciu a spracovanie ovládačov. Výber, nastavenie a otestovanie by malo byť tak jednoduché, ako ešte nikdy na systéme Linux®.
Prehliadač tlačových úloh je automaticky spúštaný z kprinter. Je možné ho zasunúť do panelu KDE (do systémovej lišty). Umožňuje úplnú správu úloh, ak ju podporuje tlačový subsystém.
Môžete:
Pozdržať a uvolniť úlohy
Presunúť čakajúce úlohy na inú tlačiareň
Zrušenie čakajúcich alebo spracovávaných úloh
Obrázok Prehliadača úloh KDEPrint zobrazuje dostupné informácie: ID úlohy, cieľová tlačiareň, meno úlohy, vlastník úlohy, stav úlohy a veľkosť úlohy. V dalšej verzii KDEPrint bude zobrazená aj informácia o počte stránok (podľa výpočtu CUPS, prečítajte si účtovanie stránok o obmedzeniach tohto systému).
Obrázok Prehliadača tlačových úlh KDEPrint
Iný spôsob pohľadu na rovnaké informácie (s rovnakým ovládaním pomocou Ovládacie centrum KDE použitím Systém+Správca tlače. Ak nevidíte Informácie o tlačiarni, kliknite pravým tlačidlom myši na pozadie okna a vyberte Zobraziť informácie o tlačiarni. Potom zobrazte záložku Úlohy, kde je:
KDEPrint používa rôzne moduly pre rozhranie s rôznymi tlačovými subsystémami. Nie všetky moduly sú plne implementované, ale poskytujú základnú tlač s:
LPD (BSD štýl)
LPRng (Red Hat®, ak používate jeho podmnožinu v štýle BSD),
RLPR (nástroj príkazového riadku LPR, ktorý nepotrebuje súbor printcap
).
“externé” tlačové príkazy (podobné Netscape®).
Najdôležitejšia je plná podpora CUPS, ktorá už existuje. Moduly pre iné tlačové subsystémy ako je PLP, PPR a PDQ budú možno dostupné neskôr.
KDEPrint robí KDE oveľa flexibilnejšie. Poskytuje slobodu výberu pre používateľov KDE 2.2. Pre použitie iných tlačových subsystémov ich musíte samozrejme nainštalovať sami nezávisle od KDE. V starších verziách museli používatelia používať starý štýl tlačových subsystémov LPD. Teraz môžu používať dokonca CUPS. V budúcnosti bude jednoduché integrovať aj nové subsystémy po ich objavení na scéne.
Niektoré špeciálne funkcie KDEPrint závisia na vybranom tlačovom subsystéme. Táto závislosť možno existuje pretože sú tieto funkcie implementované iba v tomto subsystéme. Nezabúdajte, že KDEPrint je medzi-vrstva medzi aplikáciami KDE a tlačovým subsystémom. Ale nie je to náhrada za tlačový subsystém. Väčšina závislostí môže existovať aj z iného dôvodu: že KDEPrint ešte neimplementoval rozhranie pre všetky funkcie všetkých subsystémov.
Medzi ostatné funkcie KDEPrint patrí nezávislosť na vybranom tlačovom subsystéme a dostupnosť pre každý z nich. Momentálne existujú aj “špeciálne” alebo “virtuálne” tlačiarne a generické “predfiltre”.
Z tlačového dialógu si môžete vybrať náhľad. Pre toto zobrazenie je tlačený súbor poslaný cez filtre tak, aby sa zmestil na obrazovku v KGhostView.
Medzi týmito dalšími funkciami KDEPrint je niekoľko “špeciálnych” alebo “virtuálnych” tlačiarní:
Tieto špeciálne tlačiarne dokážu:
Previesť váš dokument do PDF pomocou externého programu.
Poslať váš dokument ako PDF prílohu v emaile.
Uložiť váš dokument ako súbor PostScript®.
Poslať ho cez dostupný backend, ako je Hylafax ako fax.
Tieto “špeciálne” tlačiarne sa v tlačovom dialógu zobrazujú ako “normálne” tlačiarne. Sú úplne nastaviteľné pre jednotlivých používateľov.
KDEPrint poskytuje rámec pre definovanie a nastavenie vašich vlastných “predfiltrov”. Tieto predfiltre môžete použiť pred poslaním súboru do tlačového subsystému pred dalším spracovaním, ale potom, ako (PostScript®, textový alebo iný) tlačový súbor bol vašou aplikáciou vygenerovaný.
Niektoré užitočné filte su už preddefinované. Sú to:
Filter “viac stránok na liste”,
textový filter “enscript”,
a tri filtre pre tlač brožúry.
Môžete si vytvoriť aj svoje vlastné filtre založené na nejakom inom programe, ktorý spracováva PostScript®, text alebo obrázky a výstup vyrába v niektorom z týchto formátov.
Tieto filtre sa nastavujú súbormi XML. Tým je rozšírenie veľmi jednoduché pre skúsených programátorov, ale nastavenie pre používateľa je tiež dostupné pomocou intuitivného grafického rozhrania. Takže sa nebojte, nemusíte sa učiť XML len kvôli KDEPrint.
Toto je preddefinovaný filter, ktorý sa inštaluje s KDEPrint. Umožňuje vytvoriť upravený výstup PostScript® zo vstupu PostScript® tak, že tlačí 1, 2, alebo 4 logické stránky na jeden list papiera.
Toto je preddefinovaný filter, ktorý sa inštaluje s KDEPrint. Umožňuje vytvoriť výstup PostScript® z ľubovoľného textového vstupu, ktorý obsahuje zvýrazňovanie syntaxe pre výpisy programov, formátovanie tlače a nastaviteľné rámy a hlavičky stránok.
Ak vaša tlačiareň dokáže tlačiť obojstranne pomocou technológiou jedného alebo dvoma priechodmi, môžete jeden alebo kombináciu filtrov pre “brožúry”.
Pre obojstranné tlačiarne overte, že použitá voľba obojstrannej tlače “otáča” výstup pozdĺž krátkej strany papiera. Prehnutím výsledných listov v strede dostanete peknú brožúru.
Ak môžete používať iba jednostrannú tlač, môžete rovnaký výsledok dosiahnuť pomocou dvoch rôznych filtrov a pár dalších krokov.
V závislosti na vašom modeli najprv použite filter pre tlač “nepárnych” stránok, potom vložte listy papiera v správnom poradí späť do zásobníku a vytlačte párne stránky. No a nakonci to preložte.
KDEPrint obsahuje modul pre CUPS. CUPS, “Common UNIX Printing System” (http://www.cups.org/) je najpokročilejší, výkonný a flexibilný zo všetkých tlačových subsystémov na systéme UNIX® a iných systémoch Linux®. Je ešte dosť mladý, ale je založený na IPP, protokole Internet Printing Protocol je nový štandard pre budúcu sieťovú tlač. CUPS je jednoznačne obľúbeným systémom Michaela Goffioula, hlavného vývojára KDEPrint.
Skúsení používatelia KDE asi poznajú nástroje od Michaela qtcups a kups (vyvinuté spolu s Jean-Ericom Cuendet). Tieto nástroje boli hlavným rozhraním GUI pre CUPS so silným vzťahom ku KDE.
Obidva nástroje sa ešte asi stále často používajú. Pre tých, kto ich nepoznajú, je tu krátke vysvetlenie.
qtcups bol grafické rozhranie pre príkaz lp alebo lpr ako sú nainštalované systémom CUPS. qtcups zobrazil dialóg. Ten umožňoval komfortne vybrať tlačiareň a možnosti tlačovej úlohy. qtcups fungoval z príkazového riadku alebo z aplikácií, ak bolo možné v aplikácii nastaviť tlačový príkaz.
kups bol grafická obálka pre administratívne úlohy pre váš server CUPS a démona CUPS. Mohli ste pridávať, odstraňovať, meniť, nastavovať, zapínať a vypínať tlačiarne. Mohli ste rušiť, odstraňovať, presúvať, zastavovať a reštartovať tlačové úlohy a meniť nastavenie démona, spúšťať, zastavovať a reštartovať ho.
Modul CUPS v KDEPrint teraz obsahuje všetky funkcie, ktoré podporovali qtcups a kups v starších verziách KDE.
Namiesto príkazu qtcups teraz môžete používať príkaz kprinter. A namiesto kups môžete používať kcmshell printmgs.
Modul KDEPrint pre CUPS umožňuje aj úplnú správu tlačového subsystému rovnako ako to robil kups. Dokáže zastaviť, spustiť a nastaviť vášho démona CUPS. Dokáže aj zastavovať, spúšťať, pridávať a odstraňovať “tlačiarne” (tlačové fronty) a “inštancie tlačiarní”. To sú tlačové fronty, ktoré používajú rovnaké fyzické zariadenie, ale majú iné tlačové nastavenie.
Modul KDEPrint CUPS poskytuje prístup ku “grafickému tlačovému príkazu”, rovnako ako to robil qtcups.
kprinter môžete použiť v ľubovoľnej aplikácii, dokonca aj mimo KDE, ak umožňuje nastaviť príkaz pre tlač. Príkladom je Netscape® a StarOffice, ale nie väčšina KDE aplikácií pred verziou 2.2.
Okno ako použiť nový tlačový príkaz kprinter namiesto klasického lpr... (Samozrejme musíte mať kprinter nainštalovaný vo svojej $PATH
pre túto krátku verziu, inak zadajte úplnú cestu, napríklad
. Netscape® si to zapamätá a vždy použije dialóg kprinter pre nastavenie tlače./opt/kde/bin/kprinter
Môžete samozrejme kprinter použiť aj z príkazového riadku a uvidíte tento dialóg:
Overte ale, že ste zadali aspoň jeden tlačený súbor na príkazovom riadku: kprinter
. Tento príklad pošle manuál CUPS do dialógu kprinter, ktorý sa potom zobrazí s prevybranou štandardnou tlačiarňou./usr/share/doc/packages/cups/sam.pdf
Pre predvybratie niektorej tlačiarne z príkazového riadku použite ho ako kprinter
. Ale vždy môžete v dialógu vybrať inú tlačiareň.-d DANKAcolorC2000
/home/kurt/linuxtag2002-paper.ps
Ale nemôžete zavolať kprinter
bez tlačeného súboru a dúfať, že sa otvorí dialóg pre výber súborov. Táto funkcia bude implementovaná až v budúcej verzii.
Pomocou kprinter môžete “využiť všetky možnosti” vašej tlačiarne. Budete potrebovať správny súbor PPD (PostScript® Printer Description), aby spolu s CUPS vytvoril výkonný tím. Dalšie sa dozviete v “Tlačové možnosti závislé na zariadení”.
Momentálne máte k dispozícii prvú, aj ked už dosť pokročilú verziu KDEPrint. Táto verzia je samozrejme plne použiteľná. Môžete si dokonca myslieť, že to “nikdy nebolo tak ľahké” (dokonca ani v tmavých dňoch, ked ste museli používať Microsoft®Windows®)
V budúcnosti sa KDEPrint ešte zlepší. Bude lepšie “detekovať” nainštalovaný tlačový subsystém. KDEPrint už to robí dosť dobre v prípade, že máte nainštalovaný CUPS. Ale často musíte KDEPrint povedať, čo má použiť v prípade, že používate iný tlačový systém.
Najdôležitejšie vylepšenie v blízkej budúcnosti bude dokončenie modulu LPRng. Ten je momentálne veľmi jednoduchý. Je obmedzený na klasickú časť LPD v LPRng.
Mala by byť aj možnosť pridať tlačiarne priamo z tlačového dialógu “za behu” bez spúštania KControl.
Niektoré už plánované menšie vylepšenia sú:
pridanie dialógu pre výber súboru z okna kprinter a tak umožniť kombinovanie prídavných súborov do aktuálnej tlačovej úlohy
pridanie tlačidla “histórie” do okna KJobViewer a tiež stĺpec s počtom stránok vypočítaných systémom CUPS pre úlohu.
Nakoniec bude pridaný “IO klient”, ktorý bude umožňovať prístup k tlačovému subsystému napríklad pomocou Konqueror. S tým budete čoskoro schopný prehliadať tlačový subsystém z Konqueror pomoocu URL ako je print://printers/tlaciaren
. KPart pridá virtuálny priečinok do časti služieb bočného panelu Konqueror a tak poskytnúť integrovaný spôsob pre prehliadanie správu tlačového systému pomocou URL print:/manager
.
Ak máte nejaké iné nápady, kontaktujte Michaela Goffioul na adrese (goffioul AT imec.be)
.
Táto kapitola poskytuje všeobecný teoretický popis tlače so zameraním na CUPS. Ak tieto informácie nepotrebujete, môžete ju preskočiť. Verím, že sa k tejto kapitole vrátite, pretože niekedy to chce trochu teórie pre riešenie praktických problémov.
Tlač je jedna zo zložitejších kapitol v technológiách IT.
Kedysi dávno musel vývojár programu, ktorý mal podporovať tlač, vyvinúť svoje vlastné tlačové ovládače. To bolo dosť zložité, pretože rôzne programy mali rôzne formáty súborov. Dokonca ani programy z rovnakej oblasti, napríklad textové procesory, nepodporovali svoje formáty navzájom. Takže neexistovalo žiadne spoločné rozhranie pre tlačiarne a preto programy podporovali iba niekoľko málo vybraných modelov.
Ako sa objavovali nové modely, autori programov museli písať nové ovládače. Ani výrobci nemohli zaistiť, aby ich tlačiarne boli podporované každým programom, ktorý existoval (aj ked ich bolo výrazne menej než dnes).
Starať sa o desať aplikácií a 12 tlačiarní znamenalo pre správcu systému, že sa musí starať o 120 ovládačov. Preto sa zvyšoval tlak na vývoj jednotného rozhrania medzi programami a tlačiarňami.
Vznik “jazykov pre popis stránky PDL”, ktoré štandardným spôsobom popisovali grafickú reprezentáciu čiar na papieri (alebo na inom zariadení, napríklad monitore, sádzacom stroji apod) bola udalosť, ktorá vyplnila jednu z veľkých dier.
Jedným z nich bol PostScript® od firmy Adobe. Znamenal, že sa programátor aplikácie mohol zamerať na svoj program a ako výstup vygenerovať popis stránky v jazyku PostScript®. A vývojári tlačiarní sa mohli zamerať na to, aby ich zariadenia PostScript® podporovali.
Samozrejme sa objavili dalšie metódy popisu. Najdôležitejší protivníci re PostScript® boli PCL (“Print Control Language” od Hewlett-Packard®), “ESC/P” (od firmy Epson) a GDI (“Graphical Device Interface” of firmy Microsoft®.
To, že sa tieto jazyky objavili, zjednodušilo život a podporilo další rozvoj. Ale skutočnosť, že stále ešte existujú rôzne nekompatibilné a konkurujúce si jazyky život ešte stále pre používateľov, administrátorov, vývojárov a výrobcov dosť komplikuje.
PostScript® je najčastejšie používaný v profesionálnom prostredí, ako je PrePress a tlačové služby. V doménach operačných systémov UNIX® a Linux® je PostScript® štandardom v oblasti PDL. Skoro každý program tu generuje reprezentáciu stránok v PostScript® hned po aktivovaní akcie “Tlačiť”. Pozrime sa na jednoduchý (ručne napísaný) príklad kódu PostScript®. Nesledujúci výpis popisuje dve jednoduché kresby:
Príklad 4.1. Kód PostScript®
%!PS 100 100 moveto 0 50 rlineto 50 0 rlineto 0 -50 rlineto closepath .7 setgray fill % first box over; next 160 100 moveto 0 60 rlineto 45 10 rlineto 0 -40 rlineto closepath .2 setgray fill
Tento kód hovorí imaginárnemu PostScript® “peru”, aby nakreslilo daný tvar a potom ho vyplnilo rôznymi odtieňami šedej. Prvá časť sa dá preložiť ako “Prejdi na súradnice (100, 100) a nakresli čiaru dlhú 50 hore, potom dalšiu odtiaľ doprava, potom zase dole a celý tvar uzavri. Teraz ho vyplň 70% šedou.”
Samozrejme, kód v jazyku PostScript® môže byť oveľa zložitejší ako tento jednoduchý príklad. Je to úplný programovací jazyk s rôznymi operátormi a funkciami. Môžete dokonca napísať PostScript® program, ktorý bude počítať hodnotu Pi, sformátuje pevný disk, alebo vytvorí súbor. Hlavná sila PostScript® je v oblasti popisu rozloženia grafických objektov na stránka: dokáže ich aj zväčšiť, prevrátiť, otočiť, transformovať a rozrušiť - všetko, čo si len dokážete na kuse papiera predstaviť -- písmená v rôznych písmach, obrázky, tvary, tiene, farby, čiary, body, ...
Súbor PostScript® je relatívne abstraktná reprezentácia jednej alebo viac tlačených stránok. Ideálne by mal popisovať stránky nezávisle na zariadení. PostScript® nie je priamo “viditeľný”, žije iba na pevných diskoch a v RAM ako kódová reprezentácia vytlačených strán.
To, čo vidíte na papieri, je skoro vždy “rastrový obrázok”. Aj ked vám hlava hovorí, že vaše oči vidia čiaru, pomocou kvalitnej lupy zistíte, že je tam hromada malých bodiek... (Jedným z protipríkladov sú listy nakreslené “plottrami s perom”). A toto je jediná vec, ktorú dnešné tlačiarne dokážu: jednoduché body v roznych veľkostiach, farbách a rozlíšení tak, aby vytvorili “obraz stránky” z rôznych bodových vzorov.
Rôzne tlačiarne vyžadujú prípravu rôznych rastrových obrázkov. Čo také atramentové tlačiarne: v závislosti na rozlíšení, počte použitých farieb (tie najkvalitnejšie majú až 7, lacnejšie používajú 3), počte dostupných trysiek (niektoré tlačové hlavy ich majú viac ako 100), použitom algoritme pre “dithering” a veľa iných veciach je výsledný rastrový formát a spôsob prenosu veľmi závislý na presnom použitom modeli.
Vráťme sa späť k tlačiarňam pre “Line Printer Daemon”, ktoré chŕlili riadky ASCII textu mechanicky na dlhý spojitý papier poskladaný cik-cak ako had, ktorý si ťahali z kartónových krabíc pod stolom... To je ale rozdiel!
Pred prenosom finálneho rastrového obrázku na papier je nutné ho nejako spočítať z reprezentácie PostScript®. Je to veľmi náročné. Volá sa “Raster Imaging Process”, skrátene “RIP”.
Tlačiarne PostScript® sa o RIP postarajú samé. Jednoducho im pošlete súbor PostScript®. “Raster Imaging Processor” (tiež nazývaný RIP) v tlačiarni je zodpovedný (a špecializovaný) za kvalitné vykonanie interpretovanie popisu PostScript® a vytvorenie rastrového obrazu pre tlač na papier.
Menšie zariadenia PostScript® majú hardvérový RIP v špeciálnom čipe. Veľké profesionálne tlačiarne často majú RIP implementovaný ako softvérový RIP v špeciálnom rýchlom počítači so systémom UNIX®, často na Sun SPARC Solaris alebo SGI™ IRIX®.
Ale čo sa stane, ak nemáte dosť štastia a nemáte tlačiareň pre PostScript®?
Potrebujete pred poslaním tlačových dát urobiť RIP. Musíte spracovať vygenerovaný PostScript® ešte na vašom počítači (tlačovom klientovi). Musíte vytvoriť presný rastrový formát cieľovej tlačiarne.
Inými slovami, pretože sa nemôžete spoliehať na to, že tlačiareň rozumie jazyku PostScript®, je tento problém dosť komplikovaný. Potrebujete softvér, ktorý sa o to pokúsi a vyrieši všetky problémy, ktoré s tým súvisia.
To je presne to, čo robí známy balík ghostscript pre veľa operačných systémov Linux®, *BSD a UNIX®, ktoré potrebujú tlačiť na tlačiarňach, ktoré nepodporujú PostScript®. ghostscript je interpret jazyka PostScript®, softvérový RIP, ktorý dokáže fungovať pre veľa rôznych zariadení.
Pre vytvorenie rasterový obrázkov zo vstupu PostScript® používa ghostscript koncept “filtrov”. ghostscript obsahuje veľa rôznych filtrov, niektoré špecializované iba pre jeden model tlačiarne. Tieto špecializované filtre ghostscript boli často vyvinuté bez podpory a súhlasu výrobcu tlačiarne. Bez prístupu k dokumentácii a špecifikáciám to bol bolestivý proces spätného inžinierstva pri zisťovaní protokolov a formátov dát.
Nie všetky filtre ghostscript fungujú rovnako dobre. Niektoré novšie, ako napríklad filter stp z projektu Gimp Print, generujú výborné výsledky vedúce k fotografickej kvalite porovnateľnej dokonca aj s ovládačmi z Microsoft® Windows®.
V prostredí UNIX® a Linux® väčšina aplikácií generuje pre tlač PostScript®. Filtre sú tie skutočné nástroje každého tlačového systému. Vlastne generujú správne bitové mapy pre každý vstup PostScript® pre cieľové tlačiarne, ktoré ho nepodporujú.
CUPS používa svoje vlastné filtre, aj ked je filtrovací systém založený na ghostscript. Hlavne filtre pstoraster a imagetoraster sú priamo odvodené z kódu ghostscript. CUPS ich upravil a vylepšil a previedol do jasných a oddelených modulov.
Nasledujúci obrázok (vytvorený v Kivio) poskytuje prehľad filtrov a backendov v CUPS ako spolu súvisia. “Tok” dát je z hora dolu. Backendy sú špeciálne filtre: neprevádzajú dáta do iného formátu ale posielajú už pripravené súbory na tlačiareň. Pre rôzne protokoly prenosu existujú rôzne backendy.
Okrem veľkej časti filtrovania pre generovanie bitových máp pre tlač potrebuje tlačový systém aj mechanizmus pre správu front. To znamená zoradenie rôznych úloh od rôznych používateľov pre rôzne tlačiarne a rôzne filtre a poslať ich správne na miesto určenia. O to sa stará tlačový démon.
Tento démon udržuje poriadok. Je zodpovedný za správu úloh: používatelia by mali mať možnosť zrušiť, zastaviť, reštartovať atd svoje úlohy (ale nie úlohy iných) a podobne.
Teraz, ked už viete, ako sa súbor v jazyku PostScript® prevádza na rastrový obrázok, možno sa pýtate: “No ked je teda tak veľa rôznych druhov výstupných zariadení: líšia sa v rozlíšení, používajú sa rôzne papiere, existujú rôzne dokončovacie zariadenia (obojstranná tlač, brožúry, zviazanie, prvé strany s inou farbou apod), ako to funguje s tým, že je PostScript® nezávislý od zariadenia?”
Odpoveď prišla s formátom PostScript® Printer Description (súbormi PPD). PPD popisuje všetky funkcie, ktoré závisia na zariadení a daná tlačiareň ich dokáže využiť. Obsahuje aj príkazy, ktoré sa majú použiť pre zavolanie niektorých funkcií zariadenia. Ale PPD nie sú uzavretá kniha, sú to jednoducho textové ASCII súbory.
PPD “vymyslela” firma Adobe, aby zjednodušila výrobcom implementáciu svojich vlastných funkcií v tlačiarňach PostScript®, ale aby zostal štandardný spôsob, ako to robiť. PPD sú dobre popísané. Ich špecifikácia je vlastne otvorený štandard.
Nezabúdajte, že pokročilá tlač PostScript® bola pôvodne vyvinutá pre Microsoft® Windows® a Apple Mac®. Dlho boli jednoducho tieto moderné tlačiarne nedostupné pre systémy Linux® a UNIX®. CUPS to úplne zmenil. CUPS má veľmi dobrý vzťah k PPD a preto dokáže existujúce PPD použiť naplno vo všetkých systémoch, ktoré CUPS používajú.
Pomocou PPD mohli výrobci tlačiarní pridať do svojich produktov špecializované funkcie, ako je obojstranná tlač, triedenie, viazanie, dokončovanie apod. Tlačové ovládače načítavajú PPD rovnako ako iné konfiguračné súbory. Preto sa ovládač dozvie o dostupných voľbách a vie, ako ich použiť, takže ich môže poskytnúť aj pomocou GUI používateľovi. Pomocou tohto mechanizmu stále môžete tlačiť “nezávisle na zariadení” PostScript® a nad ním určiť dokončovacie možnosti na zariadení závislé, ktoré sa pridajú do PostScript® vytvoreného aplikáciou.
PPD neboli pôvodne na UNIX® a Linux® používané. Výrobci, ktorý PPD poskytovali, nikdy nemysleli na ich použitie mimo podporovaných operačných systémoch Microsoft® Windows® a Mac® OS. Vdaka brilantnému ťahu plnej podpory a využitia existujúcej špecifikácie PPD CUPS teraz poskytuje všetky funkcie moderných tlačiarní aj pre používateľov systémov Linux® a Linux®u podobných. KDEPrint ich použitie zjednodušuje ešte viac, než si vývojári CUPS predstavovali.
CUPS dokáže použiť originálne PPD z Windows® distribuované výrobcami tlačiarní PostScript®. Obvykle sú zadarmo a môžete si ich stiahnuť z každého počítača s Windows®, ktorý má pre váš model nainštalovaný ovládač PostScript®, alebo z diskiet, ktoré sa dodávajú s vašou tlačiarňou. Existuje aj niekoľko miest na webe, kde ich môžete získať.
Už viete, že tlačiarne PostScript® dokážu používať PPD. Ale čo s ostatnými, ktoré PostScript® nepodporujú? CUPS urobil další výborný trik: pomocou rovnakého formátu a štruktúry dát ako majú PPD dokáže popísať dostupné možnosti tlače rovnako aj pre tlačiarne, ktoré PostScript® nepodporujú. Pre tieto špeciálne prípady CUPS pridal niekoľko špeciálnych možností (presnejšie riadok, ktorý určuje, aký filter sa má pre dalšie spracovanie súboru PostScript® použiť).
Takže vývojári môžu používať rovnaký spôsob spracovania súborov Printer Description Files pre dostupné formáty pre všetky druhy tlačiarní. Samozrejme vývojári CUPS sa nemôžu spoliehať na to, že výrobci tlačiarní nepodporujúcich PostScript® začnú naraz vyvíjať PPD. Museli začať sami a vytvoriť ich odzačiatku. V komerčnej verzii CUPS nazývanej ESP PrintPro je podporovaných viac ako 1000 takých tlačiarní.
Medzitým vzniklo veľa PPD určených špeciálne pre PPD. Ani dnes väčšina z nich nepochádza od výrobcov tlačiarní, ale od nadšencov. CUPS ukázali, že to ide a ostatní sa pridali: tam, kde bola tlač na Linux® a UNIX® pred dvoma rokmi problém, dnes existuje podpora veľkému množstvu tlačiarní vrátane 7-farebných atramentových tlačiareň podporujúcich fotografickú kvalitu.
PPD pre CUPS a tlačiarne bez podpory PostScript® môžete získať z rôznych miest na webe:
na www.linuxprinting.org existuje databáza, ktorá umožňuje generovať on-line pomocou “CUPS-O-Matic” súbory PPD pre každú tlačiareň podporovanú tradičným systémom ghostscript. To zjednodušuje prechod na CUPS. Ak vaša tlačiareň funguje s ghostscript dobre, použite CUPS-O-Matic pre použitie vášho ovládača v systéme CUPS a získate to najlepšie z oboch systémov.
pre CUPS existujú PPD pre viac ako 120 tlačiarní, ktoré podporuje nový univerzálny ovládač stp. stp (pôvodne znamenal Stylus Photo) teraz vyvíja projekt gimp-print. Začal ho vytvárať Mike Sweet, hlavný vývojár CUPS, a teraz je dostupný na gimp-print.sourceforge.net. Tento ovládač podporuje fotografickú kvalitu na mnohých moderných atramentových tlačiarňach a dokáže podporovať až 120 CUPS PPD. Podporuje aj tlačiarne HP® LaserJet a DeskJet, Epson® Stylus a Photo Color a aj niektoré tlačiarne Canon® a Lexmark®.
existuje komerčné rozšírenie CUPS od vývojárov CUPS: volá sa ESP PrintPro a obsahuje ovládače pre viac ako 2300 tlačiarní. Obsahuje aj vylepšené verzie filtrov imagetoraster a pstoraster.
Vdakak CUPS je naozaj jednoduché, aby výrobci začali podporovať systémy Linux® a UNIX® vo svojich modeloch za nízku cenu. Modulárny rámec CUPS podporuje každý filter (=ovládač) s minimálnou námahou a umožňuje prístup ku všetkým svojim funkciám.
Viac sa o CUPS dozviete z CUPS dokumentácie dostupnej na http://www.cups.org/documentation.html a http://www.danka.de/printpro/faq.html. Dalšia databáza je na http://www.linuxprinting.org/ pre všetky otázky okolo tlače na systémoch Linux® a UNIX®.
Dlhú dobu bolo veľa vývojárov nespokojných so starým LPD. Vzniklo niekoľko nových projektov pre vylepšenie tlače: LPRng je asi najznámejší príklad. Iné sú napríklad PDQ, PPR, PLP, GNUlpr a RLPR. Ale žiadny z nich nebol nikdy chápaný ako “niečo veľké”, väčšina jednoducho znovu implementuje starú špecifikáciu LPD s niektorými rozšíreniami, ktorými sú zase navzájom nekompatibilné.
Ked takýto vývoj niekoľkých alternatív ku klasickému LPD v štýle BSD videl Grant Taylor, autor Linux Printing HOWTO, zakričal LPD musí zomrieť! vo svojom “Campaing To Abolish The Line Printer Daemon”.
Na strane firiem tiež vznikala snaha o prekonanie známych slabostí LPD. Vznikala ako proprietárne rozšírenie starého LPD a došlo až tak daleko, že sa Hewlett-Packard® pokúsila presadiť HP® JetDirect ako nový štandard pre tlač po sieti. Výsledkom bola iba nová nekompatibilita.
Nakoniec sa zrodila iniciatíva pre definovanie nového štandardu s podporou IETF. “Printer Working Group”, čiže PWG, skupina výrobcov hardvéru, softvéru a operačných systémov, vytvorila nový “Internet Printing Protocol”, IPP. IPP v1.1. bol schválený IETF (Internet Engineering Task Force) ako navrhovaný štandard a teraz si užíva širokú podporu medzi firmami v Európe, USA aj Japonsku. Najnovšie sieťové modely majú podporu IPP zabudovanú okrem tradičného LPR/LPD alebo JetDirect.
IPP sľubuje vyriešenie množstva problémov pre sieťových administrátorov. Obvykle sa týkajú heterogénnych sietí, kde sa strávi veľa času riešením problémov s tlačou.
A to dosiahol vytvorením jednotnej množiny funkcií pre zisťovanie v tlačiarňach a serveroch podporujúcich IPP pre prenos súborov a nastavenie ovládania úloh atd. má byť nezávislý od operačného systému. Jeho zavedenie sa ale nestane hned, pretože sa stále ešte používa veľa starších tlačiarní. Preto je v IPP podpora pre spätnú kompatibilitu všetkých jeho implementácií. CUPS dokazuje schopnosti tlače IPP vo všetkých prostrediach.
Najvýznamnejšou výhodnou je jeho integrácia so existujúcich protokolov IP. Je to rozšírenie overeného a robustného protokolu HTTP 1.1 pre špeciálnu úlohu spracovania tlačových súborov a súvisiacich dát, je ho veľmi jednoduché zapojiť do ostatných štandardov, ktoré sa vyvíjajú a používajú:
základné, digest a certifikátové overenie pre používateľov pri prístupe k tlačiarňam.
šifrovanie SSL3 a TLS pre prenos dát.
obojsmerná komunikácia s klientami a tlačovými zariadeniami pomocou príkazov HTTP/IPP GET a POST.
integráciu adresárových služieb LDAP pre udržiavanie konzistencie databáze dostupných tlačiarní, ich schopností, ceny stránok atd. splu s heslami, ACL atd.
tlač v štýle “pull” (a nie klasickým systémom “push”), kde sa serveru alebo tlačiarni pošle iba URL dokumentu a on si tlačenú úlohu odtiaľ sám stiahne a vytlačí.
Videli ste už niekedy demonštráciu schopností CUPS v sieti? Určite by vás ohromila, ak by ste nevedeli, čo máte čakať.
Prestavte si, že ste administrátor “LAN”. Pre testovanie ste nainštalovali jeden počítač s KDE/CUPS, spolu s niekoľkými funkčnými a nastavenými tlačiarňami: PostScript®, LaserJet, InkJet a BubbleJet atd. Vaši používatelia KDE na tomto počítači sú spokojní, ptretože môžu tlačiť tak, ako nikdy predtým, Trvalo to 2 hodiny, než všetko fungovalo správne... a teraz chcú všetci ostatní v sieti to isté. 2 hodiny pre každý počítač?
Nesprávne. Zmeníte jedno nastavenie na pôvodnom počítači s CUPS, aby sa stal z neho “server”. Nainštalujete CUPS na piatich iných počítačoch ako “klientov”. Ked sa vrátite k prvému klientovi, jeho používatelia sa už hrajú s nastavením tlačiarní, ktoré ste definovali na “serveri”. Magicky sa tlačiarne objavili v ich dialógoch pre “tlač” na všetkých piatich nových klientoch CUPS.
Vaši používatelia tlačia, ale nikto z nich si nemusel nainštalovať žiadny ovládač, ani tlačovú frontu.
Takže, ako tá mágia funguje?
Odpoved nie je vôbec zložitá.
Ak je server CUPS na sieti LAN, vysiela mená dostupných tlačiarní do siete LAN pomocou protokolu UDP a portu 631. Tento port je rezervovaný ako “známy port” u IANA (“Internet Assigning Numbers Authority”) práve pre IPP. Všetci klienti CUPS počúvajú informácie poslané serverom CUPS na ich port 631. A tak sa dozvedeli o “ceste” k tlačiarňam.
Pomocou IPP, ktorý je naozaj šikovné rozšírenie HTTP v1.1, CUPS dokáže adresovať všetky objekty súvisiace s tlačovým systémom pomocou URL. Tlačové úlohy sa odstraňujú alebo reštartujú, tlačiarne je možné zistiť a upraviť, administrátorské úlohy je možné urobiť na serveri, s IPP a CUPS je všetko dostupné pomocou URL. Veľa dôležitých vecí je možné urobiť cez webové rozhranie CUPS dostupné napríklad z okna Konqueror.
A dalej, klienti môžu “administrovať” a “používať” každú tlačiareň, ktorú vidia rovnako, ako by bola lokálne nainštalovaná. Samozrejme môžete jej použitie obmedziť, takže nie každý klient môže používať každú tlačiareň.
Klienti dokonca môžu tlačiť bez vhodného filtra (alebo ovládača) nainštalovaného lokálne.
Ako to môže fungovať? Ak klient chce nastaviť možnosti pre danú tlačiareň, pošle požiadavku (nazývanú CUPS-get-ppd) serveru. Server oznámi klientovi všetky dostupné možnosti tak, ako ich zistil zo súboru PPD. Používateľ na klientovi vidí možnosti a môže ich použiť. Potom pošle tlačový súbor, obvykle ako “raw” PostScript® s pridanými možnosťami tlačiarne na server pomocou protokolu IPP. Dalšie spracovanie, hlavne filtrovanie a vytvorenie finálneho formátu pre tlačiareň už urobí server. Server obsahuje programy (“ovládače” alebo “filtre”), aby to dokázal.
Takto môžu klienti tlačiť bez potreby lokálne inštalovať ovládač.
Každá zmena na serveri ako je pridanie alebo zmena tlačiarne je “neustále” známa klientov bez dalšej konfigurácie.
Niektoré dalšie pokročilé funkcie zabudované v CUPS podporujú “vyrovnávanie záťaže”.
Ak zadefinujete rovnaké tlačové fronty na jednom alebo viacerých serveroch, klient bude posielať svoje úlohy na prvý dostupný server. Tým vzniká automatické vyvažovanie záťaže medzi servermi. Ak jeden zo serverov musíte zo siete odstrániť, ostatné sa o úlohy budú starať dalej tak, že si to používateľ vôbec nevšimne.
Táto kapitola Manuálu KDEPrint vám ukáže, ako nastaviť a vybrať možnosti KDEPrint. Bude sa zaoberať hlavne systémom CUPS, pretože autor tohto manuálu s ním má najväčšie skúsenosti a KDEPrint začínal s najlepšou podporouCUPS. Neskoršie verzie KDEPrint a tohto manuálu budú popisovať podrobnejšie aj ostatné tlačové systémy.
Pred inštaláciou tlačiarne v rámci KDEPrint musíte definovať tlačový systém. Môžete to urobiť na dvoch miestach: v KControl (v časti Správca tlače) alebo priamo “za behu” z tlačového dialógu.
Prejdite do ->->->olnej časti uvidíte KDEtlačidlo, ktorým môžete vybrať, aký tlačový systém chcete používať. V KDE 2.2 si môžete vybrať z:
CUPS (Common UNIX® Printing System)
Tlač pomocou externého programu (generické)
LPR (Štandardný tlačový systém BSD)
Generický tlačový systém UNIX® LPD (štandard)
Prostredie RLPR (tlač na vzdialené servery LPD z príkazového riadku).
Samozrejme, že vybraný systém musíte mať nainštalovaný, nakonfigurovaný a musí bežať ešte pred jeho výberom alebo pred potvrdením výberu.
Pri prvom spustení sa KDEPrint pokúsi o automatickú detekciu. Tá funguje pre:
CUPS, kde sa testuje bežiaci démon CUPS
LPD, kde sa testuje bežiaci démon LPD a súbor printcap
.
Vybraný systém musí byť nainštalovaný na vašom systéme pred výberom. Autor vám doporučuje CUPS.
Po automatickej detekcii, výbere alebo zmene sa aktívny tlačový systém začne používať pre všetky aplikácie KDE. Rôzni používatelia môžu používať rôzne tlačové systémy, ak existujú a odpovedajú si. Ich nastavenia sú uložené v súbore kdeprintrc
. Tento súbor je pre jednotlivých používateľov unikátny a je obvykle nainštalovaný v $
.HOME
/.kde/share/config/kdeprintrc
Tento súbor nie je určený pre priamu úpravu a všetky dostupné možnosti nájdete aj v grafickom rozhraní KDEPrint.
Z tlačového dialógu kprinter môžete dokonca za behu tlačový systém zmeniť.
Po výbere a inštalácii tlačového systému môžete začať objavovať, nastavovať, administrovať a pracovať s tlačou KDEPrint.
Spustite ->->->. V pravej časti okna nájdete preddefinované aspoň 4 tlačiarne. Sú to virtuálne alebo špeciálne tlačiarne. V hornej časti okna asi uvidíte panel nástrojov s 13 ikonami a aspoň 4 záložky v spodnej polovici okna označené ako Informácie, Úlohy, Vlastnosti a Inštancie.
Nastavenie tlačového serveru (teraz, keď ste si vybrali CUPS, je to rovnaké ako nastavenie démona CUPS) kliknutím na odpovedajúce tlačidlo. Nájdete ho, ak pomaly presúvate kurzor myši nad tlačidlami a čítate si zobrazené rady. Malo by to byť 11. tlačidlo zľava, alebo 3. zprava, jeho ikona je kľúč.
Zobrazí sa okno pre nastavenie serveru CUPS. Umožňuje štruktúrovaný pohľad na všetky nastavenia, ktoré sú pre démona CUPS možné. Konfiguračný súbor démona je obvykle /etc/cups/cupsd.conf
. Je to čistý ASCII text podobný konfiguračnému súboru webového serveru Apache. Určite je dobrý nápad obsah tohto súboru zazálohovať, môže sa hodiť, ak sa niečo pokazí pri nastavovaní:
cp /etc/cups/cupsd.conf
/etc/cups/cupsd.conf.bak
Pretože je toto rozhranie dosť nové, mali by ste si zálohu naozaj vytvoriť.
Veľmi peknou dostupnou funkciou je “Rýchly pomocník”. Ak kliknete na malý otáznik v titulku (Čo je to?), kurzor myši sa zmení. Ak teraz kliknete na pole nastavenia cupsd, zobrazí sa popis, čo to pole znamená. Vo väčšine prípadov to bude hneď jasné, inak sa obráťte na výbornú dokumentáciu systému CUPS. (Ak beží váš démon CUPS, je dostupná on-line na adrese http://localhost:631/documentation.html.
Ak CUPS nebeží ale je nainštalovaný, mali by ste dokumentáciu nájsť v systéme súborov. Presné umiestnenie závisí na vašom operačnom systéme, ale na systéme Linux® je štandardne v /usr/share/doc/cups/
alebo /usr/share/doc/cups/documentation.html
.
Najdetailnejšie a najnovšie informácie by ste mali vždy hľadať v originálnej dokumentácii CUPS. CUPS sa podobne ako KDE veľmi rýchlo vyvíja. Neustále sa pridávajú nové funkcie. Je možné, že niektoré z nich bude nejaký čas možné nastaviť iba priamou úpravou konfiguračných súborov. Rozhranie KDEPrint GUI nemusí byť tak aktuálne ako je vývoj CUPS.
V prípade, že sa chcete pozrieť na originálne súbory vášho systému CUPS -- tu sú:
Tieto cesty sú založené na štandardnej inštalácii. Váš operačný systém ich mohol nainštalovať s inou predponou, napríklad /usr/local/
, ale hierarchia by mala stále odpovedať.
/etc/cups/
Priečinok s konfiguračnými súbormi
/etc/cups/cupsd.conf
Konfiguračný súbor démon CUPS
/etc/cups/printers.conf
Konfiguračný súbor obsahujúci informácie o lokálne nainštalovaných tlačiarňach.
/etc/cups/ppd/
Priečinok so súbormi PPD pre vaše nainštalované tlačiarne.
Tieto odkazy fungujú iba ak beží váš démon CUPS. Pre prístup k originálnej dokumentácii CUPS navštívte:
Stránka so odkazmi na všetky ostatné dokumenty.
Priamy prístup k dokumentu “ CUPS Software Administrator Manual” vo formáte HTML.
Priamy prístup k dokumentu “ CUPS Software Administrator Manual” vo formáte PDF.
Najnovšia dokumentácia z webovej stránky CUPS.
Nasledujúce odkazy sú pre prístup k rovnakým súborom (možno budú chýbať ikony a grafika) aj v prípade, že démon CUPS nebeží. Potrebujete ale nainštalovaný CUPS. (Niektoré distribúcie môžu súbory umiestniť niekam inam -- v tom prípade ich musíte nájsť sami.) Pre prístup k úplnej originálnej dokumentácii CUPS navštívte:
Táto dokumentácia je dostupná aj v prípade, že démon CUPS nie je nainštalovaný, aj keď súbory HTML možno nebudú obsahovať obrázky a ikony.
Ako už bolo povedané, hierarchia by sa meniť nemala, ale váš operačný systém mohol CUPS nainštalovať na iné miesto.
/usr/share/doc/cups/documentation.html
Stránka so odkazmi na všetky ostatné dokumenty.
/usr/share/doc/cups/sam.html
Priamy prístup k dokumentu “ CUPS Software Administrator Manual” vo formáte HTML.
/usr/share/doc/cups/sam.pdf
Priamy prístup k dokumentu “ CUPS Software Administrator Manual” vo formáte PDF.
Existuje niekoľko webových stránok a diskusných skupín o CUPS (a všeobecne o tlači v systéme Linux®) a ponúkajúcich pomoc na:
Webová stránka CUPS.
LinuxPrinting.org, domov Linuxprinting HOWTO a Linux® Printer Database
A nakoniec je tu webová stránka pre KDEPrint a súvisiace dokumenty na adrese http://kdeprint.sourceforge.net/.
V nasledujúcej časti vás prevediem väčšinou nastavení KDEPrint s CUPS.
Táto kapitola ešte nie je dokončená
Stromový pohľad, ikony a zoznam
Ikony v paneli úloh
Rôzne písma pre rôzne tlačiarne
Rôzne ikony tlačiarne znamenajú rôzne veci
Toto je uvítacia obrazovka pre nastavenie serveru. Kliknutím na niektorú z položiek stromového pohľadu vľavo otvoríte odpovedajúcu časť nastavenia.
Každé nastavenie má štandardnú hodnotu. Tie umožňujú normálnu funkciu CUPS ako klienta. Klienti počúvajú na TCP/IP porte 631 informácie posielané po sieti LAN servermi CUPS. Tieto informácie umožňujú, aby klienti okamžite tlačili po ich prijatí bez inštalácie ovládača alebo nejakého nastavovania.
Aby ste nastavili CUPS server (ktorý bude posielať informácie o svojich službách na LAN), musíte zmeniť štandardné nastavenia.
Dialóg pre nastavenie serveru CUPS: uvítacia obrazovka.
Dialóg pre nastavenie serveru CUPS: uvítacia obrazovka
Pre výber štandardnej hodnoty ktorejkoľvek položky zaškrnite poľe na pravej strane. Hodnotu zo štandardnej zmeníte zrušením zaškrtnutia a nastavením vlastnej hodnoty vľavo.
Úplné nastavenia serveru obsahuje:
Všeobecné nastavenie siete
Každá z týchto položiek bude popísaná v nasledujúcich kapitolách tohto manuálu.
Všeobecné nastavenie serveru obsahuje:
Meno serveru
E-mail administrátora
Používateľ pre server
Skupina pre server
Vzdialené používateľské meno
Toto okno umožňuje zmeniť štandardné hodnoty. Kliknutím na otáznik a potom na pole okna zobrazí “Rýchleho pomocníka” o tom, čo dané pole znamená.
Ak si nie ste istý, nič nemente a preštudujte si najprv originálnu dokumentáciu CUPS. Ak váš démon CUPS už beží, je dostupná z okna Konqueror na URL http://localhost:631/documentation.html.
Tam si najprv prečítajte Software Administrator Manual. Ak napríklad démon CUPS nebeží, skúste sa pozrieť po súborovom systéme, v /usr/share/doc/cups/
alebo /usr/share/doc/cups/documentation.html
.
Hostiteľ vášho serveru pre ostatný svet. Štandardne bude CUPS používať meno hostiteľa z vášho systému. Nastavenie štandardého serveru používaného klientami nájdete v súbore client.conf
.
Napríklad zadajte hostitel.domena.com
Toto je meno hostiteľa, ktoré sa pošle klientom. Ak sa niekedy stretnete s problémami pri pripojení na server, zadajte sem adresu IP. Tým odstránite niektoré možné problémy pri preklade mena a jednoduchšie nájdete skutočný problém.
Toto je e-mailová adresa, kam sa majú posielať sťažnosti a problémy. Štandardne bude CUPS používať “root@hostitel”.
Napríklad zadajte root@hostitel.com
.
Aj ked to tak nevyzerá, je možné poslať administrátorovi aj správu s podporou pre CUPS a KDEPrint.
Používateľ, pod ktorým bude server bežať. Normálne to musí byť lp
, ale môžete použiť aj iného.
Na začiatku musí byť server spustený ako root, aby mohol pracovať s IPP portom 631. Zmení používateľa pri každom spustení externého programu.
Napríklad zadajte lp
.
Toto je používateľský účet UNIX® pre filtre a CGI programy. CGI programy zodpovedajú za zobrazenie webového administrátorského rozhrania dostupného na http://localhost:631.
Nie je potrebné, aby Používateľ bol root
. Preto to nikdy nerobte, pretože je to nebezpečné. Ak by niekto našiel chybu v zabezpečení používaných filtrov, ovládačov alebo CGI programov, mohol by vzdialene spustiť ľubovoľný program na vašom systéme s právami roota. Vždy používajte normálny účet pre nastavenie serveru Používateľ.
Skupina, pod ktorou bude server bežať. Normálne to musí byť sys
, ale môžete použiť aj inú.
Napríklad zadajte sys
.
Meno používateľa pre neprihlásené prístupy zo vzdialených systémov. Štandardne je to remroot
.
Toto meno sa objaví v súboroch so záznamom a v otázkach na vlastníka úlohy apod pre všetky zdroje a miesta serveru CUPS, ktoré umožňujú prístup bez prihlásenia. Položky po prihlásení budú mať mená, pod ktorými boli prihlásené.
Nastavenie záznamu serveru sa robí v tejto časti. Obsahuje:
Nastavenie Záznam o prístupe
Nastavenie Záznam o chybách
Nastavenie Záznam o stránkach
Nastavenie Úroveň záznamu
Nastavenie Maximálna veľkosť súboru
Toto je veľmi dôležitá časť. Ak narazíte na nejaké problémy, tu je miesto, kde môžete nastaviť úroveň záznamu na “ladenie”, reštartovať démona CUPS a potom sa pozrieť do záznamu o chybách a nájsť položky, ktoré by mohli informovať o probléme.
Toto je miesto, kam sa ukladajú zázname o prístupe na server. Ak nezačína s /
, predpokladá sa, že je to cesta relatívna ku koreňu serveru.
Môžete použiť aj špeciálne meno syslog
, aby sa výstup posielal do súboru syslog alebo démonovi syslog.
Zadajte cestu, napríklad
./var/log/cups/acces_log
Súbor je ukladaný vo formáte “Common Log Format”. Preto môžete pre jeho analýzu použiť programy ako je Webalyzer alebo iný nástroj pre generovanie správ o aktivite serveru CUPS.
Pre pridanie mena serveru do mena súboru použite makro %s. Napríklad:
./var/log/cups/access_log-%s
kurt@transmeta:~ >
tail
/var/log/cups/access_log
127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "POST /printers/ HTTP/1.1" 200 109 127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "POST /admin/ HTTP/1.1" 401 0 127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "POST / HTTP/1.1" 200 210 127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "GET /ppd/DANKA_P450.ppd HTTP/1.1" 200 51021 127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "POST /jobs/ HTTP/1.1" 200 246 10.160.16.45 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "GET /printers/DANKA_P450 HTTP/1.0" 200 0 127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "POST / HTTP/1.1" 200 80 127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "POST / HTTP/1.1" 200 139 10.160.16.45 - - [04/Aug/2001:20:11:40 +0100] "GET /cups.css HTTP/1.0" 200 198 127.0.0.1 - - [04/Aug/2001:20:11:40 +0100] "POST / HTTP/1.1" 200 139 10.160.16.45 - - [04/Aug/2001:20:11:39 +0100] "GET /printers/DANKA_P450 HTTP/1.0" 200 7319 10.160.16.45 - - [04/Aug/2001:20:11:40 +0100] "GET /images/title-logo.gif HTTP/1.0" 200 5729
Pre každý prístup uvidíte jeden riadok zobrazujúci adresu IP klienta, dátum, čas, metódu ( POST alebo GET), požadovaný zdroj, verziu HTTP používanú klientom, stavový kód a počet prenesených bajtov. Stavový kód 200 znamená úspešné-OK, 401 v príklade hore znamená neautorizovaný prístup, ktorý bol odmietnutý. Detailné vysvetlenie formátu záznamu nájdete v CUPS Software Adminstrator Manual.
Toto je miesto, kam sa ukladajú zázname o prístupe na server. Ak nezačína s /
, predpokladá sa, že je to cesta relatívna ku koreňu serveru. Štandardné nastavenie je /var/log/cups/error_log
.
Môžete použiť aj špeciálne meno syslog
, aby sa výstup posielal do súboru syslog alebo démonovi syslog.
Zadajte cestu, napríklad
./var/log/cups/error_log
Ukážka záznamu o chybách dole ukazuje časť pre tlač testovacej stránky so štandardným nastavením Úrovne ladenia na “informácie”. Vysvetlenie tejto voľby nájdete nižšie.
kurt@transmeta:~ >
tail
/var/log/cups/error_log
I [04/Aug/2001:23:15:10 +0100] Job 213 queued on 'DANKA_P450' by 'root' I [04/Aug/2001:23:15:10 +0100] Started filter /usr/lib/cups/filter/pstops (PID 18891) for job 213. I [04/Aug/2001:23:15:10 +0100] Started backend /usr/lib/cups/backend/lpd (PID 18892) for job 213.
Toto je miesto, kam sa ukladajú zázname o prístupe na server. Ak nezačína s /
, predpokladá sa, že je to cesta relatívna ku koreňu serveru. Štandardné nastavenie je /var/log/cups/page_log
.
Môžete použiť aj špeciálne meno syslog
, aby sa výstup posielal do súboru syslog alebo démonovi syslog.
Zadajte cestu, napríklad
./var/log/cups/page_log
Záznam o stránkach obsahuje riadok pre každú stránku každej vytlačenej úlohy.
Takto môžu vyzerať položky v tomto súbore:
kurt@transmeta:~ >
tail
/var/log/cups/page_log
GIMP_print_stp_HP kdetest 201 [03/Aug/2001:03:18:03 +0100] 4 1 GIMP_print_stp_HP kdetest 201 [03/Aug/2001:03:18:03 +0100] 5 1 GIMP_print_stp_HP kdetest 202 [03/Aug/2001:11:46:49 +0100] 1 1 GIMP_print_stp_HP kdetest 203 [03/Aug/2001:11:46:54 +0100] 1 1 DANKA_infotec_P450 kurt 204 [04/Aug/2001:03:29:00 +0100] 1 33 DANKA_infotec_P450 kurt 204 [04/Aug/2001:03:29:00 +0100] 2 33 DANKA_infotec_P450 kurt 204 [04/Aug/2001:03:29:00 +0100] 3 33 DANKA_infotec_P450 kurt 204 [04/Aug/2001:03:29:00 +0100] 4 33 DANKA_infotec_P450 root 205 [04/Aug/2001:19:12:34 +0100] 1 14 DANKA_infotec_P450 root 206 [04/Aug/2001:19:15:20 +0100] 1 1
Toto ukážka súboru kde najdete, meno tlačiarní (GIMP_print_stp_HP
a DANKA_infotec_P450
) použitými týmto serverom, používateľov (kdetest
, kurt
a root
), ID úloh (“201” až “205”), čas tlače, počet stránok vrámci úlohy a počet kópií pre stránky. Napríklad úloha 204 mala 4 stránky a 33 kópií, úloha 205 mala 14 kópií iba jednej stránky).
CUPS závisí (pre výpočet počtu stránok v úlohe) pri posielaní PostScript® cez filter “pstops”. Prečítajte si Kivio graf o architektúre filtrov CUPS aby ste získali predstavu o tom, kam tento filter patrí počas tlače). Dalej pstops závisí v počítaní na DSC kompatibilnom (DSC je Document Structuring Conventions, štandard definovaný firmou Adobe) poslanom klientovi. Väčšinou to funguje.
Toto počítanie strán ale nefunguje pre fronty “raw” (pretože tie nepoužívajú filtrovanie na serveri CUPS a preskakujú pstops). Každá úloha cez “raw” sa počíta ako jedna stránka (s možnosťou viacerých kópií). To platí hlavne pre všetky úlohy poslané z klientov Microsoft® Windows® pomocou Samba, tie sú posielané už v správnom formáte pretože klienti používajú originálny ovládač tlačiarne.
Stále hľadám niekoho, kto by vytvoril vhodný nástroj pre analýzu záznamu stránok CUPS. Mal by generovať správu s grafickým výstupom podobným Webalizer. Tak by sme získali pekné štatistiky pre účtovanie o použiťí tlačiarní, závislosti záťaže na čase alebo dni, používateľoch a pod. Nemá niekto záujem?
Táto možnosť ovláda počet správ zaznamenávaných do súboru s chybami. Môže byť jedna z týchto:
Zaznamenávať všetko.
Zaznamenávať skoro všetko.
Zaznamenávať všetky požiadavky a zmeny stavu.
Zaznamenávať chyby a varovania.
Zaznamenávať iba chyby.
Nezaznamenávať nič.
Ak potrebujete hľadať chybu (alebo chcete študovať vnútorné chovanie CUPS), nastavte úroveň na debug alebo debug2. Potom bude záznam o chybách obsahovať oveľa viac položiek (nie iba chyby ale aj informácie).
Toto môžete použiť pre sledovanie “živého” CUPS, čo robí pri poslaní tlačovej úlohy. V Konsole zadajte:
kurt@transmeta:~ >
tail
-f
-n
100
/var/log/cups/error_log
Tým získate posledných 100 riadkov (-n
100
) súboru na obrazovke a “reálnu” aktualizáciu (-f
) toho, čo sa deje. Nasledujúci výpis ukazuje tlač testovacej stránky (niektoré časti sme vynechali... Skúste si to sami.):
I [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] Job 214 queued on 'DANKA_P450' by 'root'
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob(214, 08426fe0)
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob() id = 214, file = 0/1
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] job-sheets=none,none
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] banner_page = 0
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: argv = "DANKA_P450","214","root","KDE Print Test",
[....]
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: envp = "PATH=/usr/lib/cups/filter:/bin:/usr/bin", [....]
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: statusfds = 5, 6
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: filterfds[1] = 7, -1
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: filter = "/usr/lib/cups/filter/pstops"
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: filterfds[0] = 8, 9
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] start_process("/usr/lib/cups/filter/pstops", [....]
I [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] Started filter /usr/lib/cups/filter/pstops (PID 18991) for job 214.
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: backend = "/usr/lib/cups/backend/lpd"
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] StartJob: filterfds[1] = -1, 7
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] start_process("/usr/lib/cups/backend/lpd", [....]
I [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] Started backend /usr/lib/cups/backend/lpd (PID 18992) for job 214.
D [04/Aug/2001:23:15:12 +0100] Page = 595x842; 15,16 to 580,833 [....]
Riadky označené “D” na začiatku sú ladiace položky, riadky “I” sú z úrovne “informácie”.
Ovláda maximálnu veľkosť každého súboru so záznamom predtým, ako budú rotované. Štandardná hodnota je 1048576 (1 Mb). Rotáciu záznamu vypnete, ak nastavíte 0.
Zadajte veľkosť v bajtoch, napríklad 1048576
Tu je možné nastaviť rôzne priečinky. Normálne ich nemusíte meniť. V prípade, že sa hráte s písmami (TrueType, PostScript® alebo inými), toto je miesto, kde je treba tieto písma nastaviť pre tlač. Nastavenie obsahuje:
Programy serveru: kde sa majú hľadať spustiteľné súbory
Nastavenie: kde sa majú hľadať konfiguračné súbory serveru
Dáta: kde hľadať dátové súbory serveru
Dočasné súbory: kam ukladať dočasné tlačové súbory
Dočasné požiadavky: kde hľadať server
Cesta k písmam: kde hľadať písma
Koreňový priečinok pre programy plánovača. Štandardne je to /usr/lib/cups
(alebo /usr/lib32/cup
na IRIX 6.5).
Koreňový priečinok pre plánovač. Štandardne /etc/cups
.
Na SuSE autora to je /usr/share/doc/cups
. Obsahuje celú dokumentáciu vo formátoch HTML alebo PDF pre CUPS ktorá je dostupná cez webové rozhranie na http://localhost:631/documentation.html
Koreňový priečinok pre dátové súbory CUPS. Štandardne to je /usr/share/cups
Obsahuje veci ako oddeľovacie stránky, znakové sady, dáta, ovládače, písma a šablóny pre pstoraster.
Priečinok pre ukladanie dočasných súborov. Musí mať do neho možný zápis používateľ definovaný na predchádzajúcej záložke. Štandardne je to /var/spool/cups/tmp
alebo hodnota premennej prostredia TMPDIR
.
Priečinok, kde sa ukladajú súbory požiadaviek. Štandardne je to /var/spool/cups
Miesto pre nastavenie serveru CUPS pre spracovanie vašich písiem (TrueType alebo PostScript®). CUPS tu bude hľadať písma, ktoré sa majú pridať do tlačených súborov. Toto momentálne ovplyvňuje iba filter pstoraster a štandardne to je /usr/share/cups/fonts
.
Pre zadanie viac ako jedného priečinku ich oddeľte dvojbodkou, takto:
/prva/cesta/k/fontdir/:/cesta/k/druhemu/fontdir/:/cesta/k/poslednemu/fontdir/
Aby fungovalo toto nastavenie správne, aplikácia, ktorá chce tlačiť, musí:
Správne pridať referenciu na požadované písmo v hlavičke generovaného PostScript®
Alebo pridať písmo do súboru PostScript®.
Referencovanie písma menom necháva RIP a tlačiareň, aby sa o jeho použitie postarali. RIP alebo tlačiareň môžu toto písmo použiť iba v prípade, že je dostupné.
V prípade tlačiarne PostScript® to vyžaduje písmo uložené v tlačiarni. Ak tlačiareň toto písmo nemá, pokúsi sa ho nahradiť podobným.
V prípade, že tlačiareň PostScript® nepodporuje, urobíto CUPS a filtrovací systém RIP. CUPS použije cestu k písmam a stiahne správne písmo počas RIP PostScript® vo filtri pstoraster.
Pre výstupné zariadenia PostScript® robí CUPS iba správu fronty (presnejšie ho posiela cez pstops pre účtovanie a kopírovanie), ale ale inak na ňom “nepracuje”. Preto sa v tomto prípade o použitie vhodného písma stará priamo tlačiareň. A tá to nedokáže v prípade, že písmo nie je načítané v tlačiarni ani vložené do PostScript®.
Tu je dialóg pre nastavenie serveru CUPS pomocou HTTP.
Toto sú nastavenie CUPS serveru pre HTTP:
Priečinok dokumentov
Štandardný jazyk
Štandardná znaková sada
Koreňový priečinok pre dokumenty HTTP, ktoré sa posielajú. Štandardne je to priečinok /usr/share/cups/doc
Štandardný jazyk, ak ho neuvádza prehliadač. Ak nie je zadaný, použije sa aktuálne nastavenie locale.
Použite dvojpísmenové kody, napríklad en
alebo sk
.
Použitá štandardná znaková sada. Ak nie je uvedená, použije sa UTF-8. Toto je možné zmeniť priamo v dokumentoch HTML.
Tento dialóg nastavuje zabezpečenie serveru CUPS. Toto sú nastavenie pre šifrovanie:
Certifikát serveru: súbor obsahujúci certifikát serveru
Kľúč serveru: súbor obsahujúci kľúč serveru
Súbor obsahujúci certifikát serveru. Štandardne je /etc/cups/ssl/server.crt
.
Súbor obsahujúci kľúč serveru. Štandardne je /etc/cups/ssl/server.key
.
Toto je dialóg pre nastavenie rôznych ostatných nastavení serveru CUPS. Sú v ňom tieto nastavenia:
Zachovávať históriu úloh: či sa má ukladať história úloh pre neskoršiu kontrolu
Zachovávať súbory úloh: či sa majú ukladať RIP súbory úloh pre neskoršie opakovanie tlače
Súbor printcap: nastavemie mena a cesty k súboru printcap
Vyrovnávacia pamäť RIP: nastavenie veľkosti vyrovnávacej pamäti pre RIP v pamäti
Limit filtrov: definícia obmedzenia filtrov
Či sa má zachovávať história úloh po ich dokončení, zrušení alebo zastavení. Štandardne je to áno.
Či sa majú zachovávať súbory úloh po ich dokončení, zrušení alebo zastavení. Štandardne je to nie.
Meno súboru printcap. Štandardne je žiadne meno. Ak chcete vypnúť generovanie súboru printcap, nechajte pole prázdne.
Nastavenie printcap je potrebné iba pre staršie aplikácie, ktoré ho vyžadujú.
Veľkosť pamäti, ktorú môže každý RIP použiť pre vyrovnávaciu pamäť bitmapových obrázkov. Hodnota môže byť ľubovoľné reálne číslo nasledované “k” pre kilobajty, “m” pre megabajty, “g” pre gigabajty alebo “t” pre štvorce, kde jeden štvorec je 256 x 256 bodov. Štandardná hodnota je 8m.
Nastavenie maximálny počet filtrov úlohy spustených naraz. 0 znamená bez obmedzenia. Typická úloha môže potrebovať limit filtrov aspoň 200. Ak je limit menej ako to, čo potrebuje úloha spôsobí, že naraz bude iba jedna úloha. Štandardne je 0 (bez obmedzenia).
Toto je dialóg pre nastavenie sieťových nastavení serveru CUPS. To obsahuje:
Hľadať meno hostiteľa pre IP adresu
Port
Maximálna veľkosť požiadavky
Čakanie
Či sa má hľadať IP adresa, aby sa zistilo celé meno hostiteľa. Z dôvodu výkonu to je štandardne vypnuté.
Sem zadajte porty a adresy, na ktorých má server počúvať. Štandardný port 631 je rezervovaný pre Internet Printing Protocol a ten sa používa.
Môžete zadať viac hodnôt a tak sa bude počávať na viac ako jednom porte alebo adrese, alebo tým môžete obmedziť prístup.
Bohužiaľ väčšina webových prehliadačov nepodporuje TLS alebo aktualizácie HTTP pre šifrovanie. Ak chcete podporovať webové šifrovanie, budete asi musieť počúvať aj na porte 443 pre HTTPS.
Pre pridanie a odstránenie položiek v zozname použite tlačidlá a .
Porty môžete zadať aj samostane, napríklad 631
, alebo čísla portov s menami hostiteľov, napríklad hostitel:80
alebo 1.2.3.4:631
.
Ovláda maximálnu veľkosť požiadaviek HTTP a tlačových súborov. Štandardná hodnota je 0, ktorá znamená bez obmedzenia.
Čakanie (v sekundách) kým čas požiadavky vyprší. Štandardne je 300 sekúnd.
Toto je dialóg pre nastavenie sieťových klientov CUPS. Obsahuje:
Akceptovať požiadavky "Keep Alive"
Čakanie pri Keep Alive:
Maximálne klientov:
Či sa má podporovať voľba spojenia Keep-Alive. Štandardne je zapnutá.
Čakanie (v sekundách) kým vyprší čas spojení Keep Alive a tie sa automaticky uzavrú. Štandardne je 60 sekúnd.
Ovláda maximálny počet súčasných klientov, ktorých je možné obslúžiť. Štandardne je to 100.
Toto je dialóg pre všeobecné nastavenie prehliadania CUPS. Obsahuje:
Povoliť prehliadanie
Používať krátke mená, ak je to možné
Používať implicitné triedy
Či sa má posielať informácia o tlačiarňach iným serverom CUPS. Štandardne zapnuté.
Či sa majú používať “krátke” mená pre vzdialené tlačiarne, ak je to možné (napríklad printer
namiesto printer@hostitel
). Štandardné zapnuté.
Či sa majú používať implicitné triedy.
Triedy tlačiarní je možné zadávať ručne v súbore classes.conf
, je možné ich definovať implicitne podľa tlačiarní dostupných v LAN, alebo je možné použiť obidva spôsoby.
Ak sú implicitné triedy povolené, tlačiarne, ktoré majú rovnaké meno (napríklad Acme-LaserPrint-1000
), budú v rovnakej triede s týmto menom. To umožňuje nastaviť viacnásobné fronty na sieti bez veľkých administrátorských problémov. Ak používateľ pošle úlohu na Acme-LaserPrint-1000
, úloha sa vytlačí v prvej dostupnej fronte.
Táto voľba je štandardne zapnutá.
Toto je dialóg pre nastavenie spojení prehliadania serveru CUPS. Tieto nastavenia obsahujú:
Adresy broadcast: Adresy pre broadcast (UDP) pre prenos informácií o tlačiarňach
Port pre broadcast: Číslo portu použité pre broadcast
Adresy pre poll: Adresy pre zisťovanie informácií o tlačiarňach na serveroch, ktoré nepoužívajú broadcast (alebo ich broadcast nie je možné dostať kvôli smerovačom v LAN).
Po stlačení tlačidla uvidíte tento dialóg pre zadanie nových hodnôt pre posielané broadcasty. Je to rovnaký typ dialógu ako pre pridanie iných adries serveru CUPS, ktoré sa majú kontrolovať.
Táto voľba určuje používanú adresu broadcast. Štandardne je táto informácia posielaná pomocou všetkých aktívnych rozhraní.
HP-UX® 10.20 a staršie nedokážu správne spracovať broadcast ak nemáte sieťovú masku triedy A, B alebo C (nepodporuje CIDR).
Port používaný pre broadcasty UDP. Štandardne to je port IPP, ak to zmeníte, musíte ho zmeniť na všetkých serveroch. Podporovaný je iba jeden takýto port.
Ktoré servery majú byť kontrolované na tlačiarne.
Toto je dialóg pre nastavenie serveru CUPS pre povolené alebo zakázané pakety pre prehliadanie z iných serverov.
Povoliť prehliadanie:
Zakázať prehliadanie:
Poradie prehliadania:
Dialóg pre zadanie novej hodnoty pre adresu iného serveru CUPS, od ktorých sa majú akceptovať pakety prehliadania. Otvoríte ho kliknutím na tlačidlo vedľa poľa Povoliť prehliadanie:. Je to rovnaký dialóg ako pre pridanie zakázaných adries.
Dialóg pre zadanie novej hodnoty pre adresu iného serveru CUPS pre akceptovanie paketov od tohto serveru.
Povoliť prehliadanie určuje masku adries pre prijatie prichádzajúcich prehliadacích paketov. Štandardne je povolenie všetkých adries.
Zakázať prehliadanie určuje masku adries pre odmietnutie prichádzajúcich prehliadacích paketov. Štandardne je zakázanie žiadnych adries.
Obidve nastavenia Povoliť prehliadanie a Zakázať prehliadanie používajú takúto notáciu:
Všetky
Žiadne
*.domain.com
.domain.com
host.domain.com
nnn.*
nnn.nnn.*
nnn.nnn.nnn.*
nnn.nnn.nnn.nnn
nnn.nnn.nnn.nnn/mmm
nnn.nnn.nnn.nnn/mmm.mmm.mmm.mmm
Obmedzenia mena/domény funguje iba ak máte zapnuté vyhľadávanie mien hostiteľov.
Určuje poradie porovnávania pre povolenie/zakázanie.
Toto je dialóg pre nastavenie časov pre prehliadanie serveru CUPS. Obsahuje:
Interval prehliadania
Čakanie pri prehliadaní
Čas medzi aktualizáciami prehliadania v sekundách. Štandardne je 30 sekúnd.
Nezabudnite, že informácia pre prehliadanie sa posiela pri každej zmene tlačiarne, takže toto je maximálna hodnota medzi aktualizáciami.
Ak chcete odchádzajúce pakety zakázať, nastavte 0. Tak nebudú vaše lokálne tlačiarne oznamované, ale vy stále uvidíte tlačiarne na iných počítačoch.
Čakanie (v sekundách) pre sieťové tlačiarne - ak nedostanete aktualizáciu za túto dobu, tlačiareň bude odstránená zo zoznamu tlačiarní.
Toto číslo by určite malo byť nižšie ako interval prehliadania, z jasných dôvodov. Štandarne je 300 sekúnd.
Toto je dialóg pre nastavenie predávania dalej pri prehliadaní serveru CUPS. Obsahuje nastavenia:
Predávanie dalej paketov
Dialóg pre zadanie novej hodnoty páru adresy pre definovanie predávania dalej medzi serverom CUPS a sieťou.
Predávanie paketov prehliadania dalej z jednej adresy alebo siete do inej.
Dialóg pre nastavenie zabezpečenia serveru CUPS pre každé definované umiestnenie. Obsahuje tieto nastavenia, ktoré je možné nastavovať jednotlivo pre platné zdroje (alebo miesta) serveru CUPS.
Systémová skupina:
Prístupové práva:
Typ overenia:
Trieda overenia:
Meno skupiny overenia:
Šifrovanie:
Povolené:
Zakázané:
Poradie:
Platné zdroje (alebo umiestnenia) serveru CUPS sú:
Koreňové umiestnenie serveru: /
Umiestnenie administrácie serveru: /admin
Všetky tlačiarne serveru:/printers
Jednotlivé tlačiarne na serveri: napríklad /printers/infotex_P320
Všetky triedy na serveri: napríklad /classes
Jednotlivé triedy na serveri: napríklad /classes/infotex_P320
Pre všetky umiestnenia, pre ktoré nie je definované vlastné nastavenie sa použije nastavanie “nad ním”.
Napríklad majme tlačiareň infotec_P450
bez nastavenia zabezpečenia. Potom je jeho zabezpečenie tohto umiestnenia je /printers
, ktoré sa stará o túto tlačiareň, pretože je to pod-umiestnenie /printers
. Ak nie je ani pre /printers
definované žiadne nastavenie, použije sa to pre /
(všeobecné nastavenie), o ktoré sa stará server. Bud ste si nejaké nastavili sám, alebo sa použijú hodnoty z dobe prekladu.
Meno skupiny pre Systém
alebo pre prístup k administrácii tlačiarne. Štandardné hodnoty sa líšia v závislosti na operačnom systéme, ale bude to niektorá z sys
, system
alebo root
(kontrolované v tomto poradí).
Prístupové práva pre každý priečinok plánovača. Umiestnenia sú relatívne ku koreňu dokumentov.
Používať prihlásenie:
Žiadne príhlásenie.
Vykonávať overenie pomocou základnej metódy HTTP.
Vykonávať overenie pomocou metódy HTTP digest.
Lokálne overenie certifikátom môže nahradiť klient základným overením alebo metódou digest pri spojení na rozhranie localhost.
Overovacia trieda. Momentálne sú podporované iba “Anonym”, “Používateľ”, “Systém” (platný používateľ patriaci do skupiny nastavenej ako systémová) a “skupina” (platný používateľ patriaci do zadanej skupiny).
Meno skupiny pre overenie “Skupina”
Či sa má používať šifrovanie. To závisí na prilinkovaní OpenSSL do knižnice CUPS a plánovača.
Možné hodnoty sú:
Vždy používať šifrovanie (SSL)
Nikdy nepoužívať šifrovanie.
Používať aktualizáciu šifrovania TLS.
Použiť šifrovanie, ak to požaduje server.
Umožňuje prístup zo zadaného hostiteľa, domény, adresy IP alebo siete. Možné hodnoty sú:
Všetky
Žiadne
*.domain.com
.domain.com
host.domain.com
nnn.*
nnn.nnn.*
nnn.nnn.nnn.*
nnn.nnn.nnn.nnn
nnn.nnn.nnn.nnn/mmm
nnn.nnn.nnn.nnn/mmm.mmm.mmm.mmm
Hostiteľ a doména vyžadujú, aby ste zapli vyhľadávanie mien hostiteľov tak, ako bolo popísané predtým.
Zakáže prístup zo zadaného hostiteľa, domény, adresy IP alebo siete. Možné hodnoty sú:
Všetky
Žiadne
*.domain.com
.domain.com
host.domain.com
nnn.*
nnn.nnn.*
nnn.nnn.nnn.*
nnn.nnn.nnn.nnn
nnn.nnn.nnn.nnn/mmm
nnn.nnn.nnn.nnn/mmm.mmm.mmm.mmm
Hostiteľ a doména vyžadujú, aby ste zapli vyhľadávanie mien hostiteľov tak, ako bolo popísané predtým.
Poradie pri spracovaní povolení a zákazov.
Tu sa popisuje dialóg pre nastavenie zabezpečenia serveru CUPS. Použijeme príklad pre pridanie definícií bezpečnosti, ktoré sú iné ako štandardné pre zdroj všetky tlačiarne
. Pre webový server CUPS to môžete použiť pomocou http://localhost:631/printers/ alebo (vzdialene) pomocou http://cups.server.name:531/printers/.
Prvý obrázok popisuje všeobecné miesto pre toto nastavenie. Tlačidlá Vybrať, alebo umožňujú určiť zdroj, pre ktorý chcete zmeniť zabezpečenie.
Toto je dialóg pre pridanie nového zdroja. Vyzerá podobne ako pri zmene už existujúceho zdroja. Tu sú všeobecné možnosti:
Toto je druhá čast dialógu pre pridanie nového zdroja. Vyzerá podobne, ak chcete už existujúci zdroj upraviť. Tu môžete definovať masky prístupu k danému zdroju.
Kliknutím na najľavejšiu ikonu v paneli nástrojov v hornej časti okna spustí “Sprievodcu pre pridanie tlačiarne”.
Tento sprievodca vám uľahčí inštaláciu novej tlačiarne. Momentálne funguje pre CUPS a prostredie RLPR. Počet krokov závisí na aktívnom tlačovom subsystéme.
Vyberte protokol, ktorý má CUPS používať pre vašu novú tlačiareň. Môžete si vybrať:
Lokálna tlačiareň (sériová, paralelná, USB)
Vzdialený front LPD
Zdieľaná tlačiareň SMB (Windows®)
Sieťová tlačiareň (TCP, HP®, JetDirect, AppSocket)
Sieťová tlačiareň s IPP (IPP/HTTP)
Tlačový server
Tlačiareň pre sériový fax/modem
Trieda tlačiarní
Ak sú niektoré voľby šedé, nie sú k dispozícii. Napríklad nemusíte mať nainštalovaný softvér pre fax alebo modem.
Obsah nasledujúcej obrazovky závisí na vašom výbere v predchádzajúcej. Ak viete detaily, zadajte ich, aby ste priamo nastavili sieť.
V ostatných prípadoch môže sprievodca prehľadať sieť a pomôcť určiť, ktoré nastavenia sa hodia.
Ak ste vybrali niektoré zo sieťových spojení (vzdialené LPD, SMB, vzdialený CUPS, sieťovú tlačiareň s IPP), môžete nechať prehľadať sieť. Dávajte si ale pozor, v niektorých prostrediach sa to považuje za útok.
V prípade SMB použije KDEPrint nástroje balíka Samba nmblookup a smbclient (preto ich musíte mať nainštalované, aby to fungovalo). Získané informácie budú utriedené do stromu.
V prípade IPP (port 631) a siete TCP/AppSocket (Port 9100) sa pokúsi KDEPrint otvoriť daný port a v prípade úspechu poslať na tlačiareň požiadavku ipp-get-printer-attribute. Pre novšie tlačiarne HP® to obvykle funguje, pretože podporujú AppSocket aj IPP.
Niektoré tlačiarne a výrobci používajú iné čísla portov pre priamu tlač pomocou TCP/IP. Možno budete musieť hľadať, aké máte použiť. Tlačidlo Nastavenie v dialógu umožňuje nastaviť hľadanie vrátane adries IP, portov a intervalu čakania na odpoveď.
Znovu: dávajte si pozor, aby vás nepovažovali za útočníka na vašu sieť pri použití hľadania.
Asi najtažšia časť je “Výber modelu tlačiarne”. Pred niekoľkými rokmi bola situácia veľmi ťažká, pretože skoro nebolo možné nájsť ovládače. Teraz je ťažká preto, lebo ich je príliš veľa, niektoré veľmi nekvalitné a nefungujúce.
Ak máte aktuálnu “databázu” dostupných ovládačov, vyberte výrobcu vľavo a potom model vpravo. Toto okno ukazuje všetky nájdené súbory PPD, ktoré CUPS má v štandardnom sklade. Tento sklad je normálne v /usr/share/cups/model/
. Ak chcete, aby bol váš ovládač nájdený automaticky, uložte ho tam.
Na nasledujúcej obrazovke uvidíte popis pred chvíľou vybraného ovládača. Tento popis je získaný z použitého súboru PPD.
Pre skutočnú tlačiareň PostScript® nikdy neskúšajte inštalovať súbory PPD z “Foomatic” alebo “Gimp-Print”, ak keď vám taký ponúkne. Nebudete spokojný. Namiesto toho nájdite originálny súbor PPD od výrobcu, najlepšie určený pre Windows® NT a ten použite.
Niektoré distribúcie Linux® dodávajú pre CUPS všetky možné kombinácia filtrov ghostscript a súborov “foomatic” PPD, ktoré nájdu na internete. Veľa z nich je dosť nepoužiteľných, boli vygenerované pred rokom, keď vývojári na www.linuxprinting.org robili prvé experimenty so súbormi PPD pre CUPS od iných výrobcov. Aj keď boli označené ako “Alfa”, začali žiť vlastným životom a teraz ich nájdete na rôznych miestach internetu.
Ak neviete, ktorý máte použiť, navštívte:
A spýtajte, či vám niekto nevie poradiť. V budúcnosti by sa na http://kdeprint.sourceforge.net mal objaviť dokument popisujúci rozdiely medzi ovládačmi a modelmi PPD.
Pomocou tlačidla môžete použiť súbor PPD umiestnený niekde vo vašom systéme súborov.
Teraz môžete urobiť svoj prvý test. Najdôležitejšia je štandardná veľkosť papiera. Vo väčšine prípadov je nastavená na “Letter”. Ak doma používate “A4” (ako je na Slovensku obvyklé - pozn. prekladateľa) a nechcete, aby sa vaša prvá stránka zasekla, musíte tomu teraz zabrániť a nastaviť správnu veľkosť.
Ste pripravený spustiť testovaciu tlač. Použite tlačidlo .
Predposledná obrazovka umožňuje vybrať, či a aké oddeľovacie stránky chcete použiť pre označenie začiatku a konca každej tlačovej úlohy. Môžete si ich vybrať aj pre jednotlivé úlohy v tlačovom dialógu.
Ak potrebujete použiť vlastné oddeľovacie stránky, skopírujte ich do /usr/share/cups/banners/
, aby boli k dispozícii pri výbere. Musia to byť súbory PostScript®.
Posledná obrazovka umožňuje zadať meno pre vašu novú tlačiareň.
Meno musí začínať písmenom a môže obsahovať číslice a podtržítka, maximálne ale 128 znakov. Dávajte si na to pozor, aby ste sa nestretli s divným chovaním démona CUPS. Mená tlačiarní v CUPS nerozlišujú veľkosť písmen. Požaduje to IPP. Preto mená DANKA_infotec
, Danka_Infotec
a danka_infotec
sú tá istá tlačiareň.
Táto kapitola poskytuje pár rád o dalších možnostiach nastavenia, ktoré nie sú dostupné cez GUI KDEPrint pre CUPS.
Väčšina často používaných funkcií CUPS je podporovaná v KDEPrint.
Správa tlačiarní je podporovaná: pridanie, odstránenie, zmena, nastavenie, test, povolenie, zakázanie, ...
Správa úloh je podporovaná: zrušenie, pozdržanie, uvolnenie, presun na inú tlačiareň
Tlačové možnosti: plná kontrola poskytovaná CUPS.
Veľa infomácií o vnútornom fungovaní CUPS je dostupná pomocou webového rozhrania, ktoré CUPS vždy podporuje. Funguje s každým prehliadačom (aj textovým). Jednoducho prejdite na http://localhost:631. Nájdete tak odkaz na lokálne dostupnú dokumentáciu CUPS v HTML a PDF, ak ste nový používateľ CUPS.
CUPS je dostupný aj iným spôsobom než KDEPrint: príkazový riadok a prehliadač sú dve základné rozhrania CUPS. Veľa nástrojov pre príkazový riadok umožňuje úplné ovládanie CUPS. Webové rozhranie je iba podmnožina dostupných možností nastavenia a ovládania.
To platí aj pre KDEPrint. Všeobecne platí, že ako sa CUPS vyvíja, väčšina nových funkcií je naprv dostupná pomocou príkazového riadku. Určite si hned po inštalácii prečítajte manuálové stránky pre CUPS, aby ste mali najnovšie informácie.
V závislosti na metóde aktualizácie pre CUPS možno nie je váš aktívny konfigračný súbor nahradený novým a preto váš nový démon nevie, že má používať nové funkcie.
Úplný zoznam dostupných súborov a manuálových straánok je vždy v CUPS Software Administrator Manual (http://localhost:631/sam.html#FILES. V okne Konqueror zadajte URL man:/lpadmin
a man:/cupsd.conf
aby ste spoznali najdôležitejší príkaz a konfiguračný súbor. Prečítajte si tieto manuálové stránky. Nájdete v nich zaujímavé rady a odkazy na iné manuálové stránky a dokumentáciu.
Toto je spôsob, ako zistiť, ktoré manuálové stránky o CUPS máte nainštalované:
kurt@transmeta:~ >
apropos
cups
cups-calibrate (8)- ESP Printer Calibration Tool lpstat (1) - print cups status information cups-lpd (8) - receive print jobs + report printer status to lpd clients classes.conf (5) - class configuration file for cups backend (1) - cups backend transmission interfaces filter (1) - cups file conversion filter interfaces cups-polld (8) - cups printer polling daemon mime.types (5) - mime type description file for cups cupsd (8) - common unix printing system daemon lpadmin (8) - configure cups printers and classes cupsd.conf (5) - server configuration file for cups mime.convs (5) - mime type conversion file for cups printers.conf (5) - printer configuration file for cups mime.convs (5) - mime type conversion file for cups cups-polld (8) - cups printer polling daemon lpstat (1) - print cups status information backend (1) - cups backend transmission interfaces mime.types (5) - mime type description file for cups cupsd (8) - common unix printing system daemon lpadmin (8) - configure cups printers and classes printers.conf (5) - printer configuration file for cups cupsd.conf (5) - server configuration file for cups filter (1) - cups file conversion filter interfaces
Tu je pár príkladov možností, ktoré sú momentálne podporované iba pri použití príkazového riadku.
Pri inštalácii (alebo zmene) tlačiarne pomocou príkazového riadku môžete povoliť alebo zakázať použitie tlačiarne pre niektorých používateľov:
lpadmin -p
HeidelbergDigimaster9110
-v
lpd:/10.160.16.99/mqueue
-u
allow:kurt,sylvi,hansjoerg
-E
-P
/home/kurt/PPDs/DVHV.ppd
umožní použitie tejto tlačiarne (verte mi: veľmi šikovnej a veľmi profesionálnej) tlačiarne iba trom uvedeným používateľom a zároveň zakázať jej použitie všetkým ostatným. Ak iný používateľ chce tlačiť pomocou serveru CUPS, dostane chybovú správu v zmysle client-error-not-possible.
lpadmin -p
HeidelbergDigimaster9110
-v
lpd:/10.160.16.99/mqueue
-u
deny:tackat,boss,waba
-E
-P
/home/kurt/PPDs/DVHV.ppd
zakáže použitie tejto tlačiarne (verte mi: veľmi šikovnej a veľmi profesionálnej) tlačiarne iba trom uvedeným používateľom a zároveň povolí jej použitie všetkým ostatným. Ak chce “zakázaný” používateľ tlačiť pomocou serveru CUPS, dostane chybovú správu v zmysle client-error-not-possible.
Momentálne je povolené použiť iba jednu z týchto možností a neexistuje podobná podpora založená na skupinách. Jej implementácia sa plánuje.
Niekedy chcete pre niektoré tlačiarne zaviesť kvóty. S nimi môžete určiť hodnú hranicu stránok alebo dát, ktoré je možné počas danej doby vytlačiť na danej tlačiarni.
Kvóty je možné nastaviť pomocou možnosti -o
pri inštalácii tlačiarne príkazom lpadmin alebo potom už pre existujúcu tlačiareň. Toto je čiastočný návod (ktorý momentálne chýba v oficiálnej dokumentácii CUPS):
S CUPS môžete mať kvóty pre jednotlivé tlačiarne založené na počte stránok alebo na veľkosti súborov.
Kvóty sa počítajú pre každého používateľa (takže jedna skupina obmedzení sa používa pre všetkých používateľov danej tlačiarne).
Kvóty zahŕňajú aj oddeľovacie stránky (ak sa používajú).
To znamená: môžete obmedziť každého používateľa na 20 strán za deň pre drahú tlačiareň, ale nemôžete obmedziť každého používateľa okrem Kurta
alebo root
.
Pri nastavení tlačiarne je možné zadať možnosti job-k-limit
, job-page-limit
a job-quota-period
.
job-quota-period
nastavuje časový interval pre počítanie kvóty (intervaly sú určené v sekundách, takže deň je 60x60x24=86 400, týždeň je 60x60x24x7=604 800 a mesiac je 60x60x24x30=2 592 000 sekúnd.)
Aby bolo možné kvóty vynútiť, time-period plus aspoň jedno job-limit musia byť nenulové.
Štandardná hodnota 0 pre job-k-limit
nastavuje, že nie je žiadne obmedzenie.
Štandardná hodnota 0 pre job-page-limit
nastavuje, že nie je žiadne obmedzenie.
Štandardná hodnota 0 pre job-quota-period
nastavuje, že obmedzenia sa používajú na všetky úlohy, ktoré vytlačil používateľ ešte známy na tomto systéme.
Funguje, pretože time-period plus jeden alebo obidva job-limits sú definované
lpadmin -p
danka_infotec_4850
-o
job-quota-period=604800
-o
job-k-limit=1024
Nastavuje obmedzenie veľkosti súboru na 1MB (celkom) pre každého používateľa existujúcej tlačiarne danka_infotec_4850
počas jedného týždňa.
lpadmin p
danka_infotec_4105
-o
job-quota-period=604800
-o
job-page-limit=100
Toto nastavuje limit 100 strán (celkom) pre každého používateľa existujúcej tlačiarne danka_infotec_4105
počas jedného týždňa.
lpadmin -p
danka_infotec_P450
-o
job-quota-period=604800
-o
job-k-limit=1024
-o
job-page-limit=100
Toto nastavuje kombinovaný limit 1MB (celkom) a 100 strán (celkom) pre každého používateľa existujúcej tlačiarnedanka_infotec_P450
počas jedného týždňa. Prvý dosiahnutý limit bude použitý.
Nefunguje, pretože je definovaná iba jedna time-period alebo job-limit.
lpadmin
-p
danka_infotec_P320
-o
job-quota-period=604800
lpadmin
-p
danka_infotec_FullColor
-o
job-page-limit=100
lpadmin
-p
danka_infotec_HiSpeed
-o
job-k-limit=1024
Existujú rôzne spôsoby ako definovať tlačiareň “raw”. Jeden elegantný je použiť príkaz lpadmin. Jednoducho nedefinujte súbor PPD použitý pre tlačiareň a stane sa typom raw:
lpadmin -p
Raw_Danka_infotec
-E
-v
lpd://10.160.16.137/PORT1
Tlačiarne raw sú tie, ktoré nemenia tlačený súbor do iného formátu súborov. To budete potrebovať napríklad pri tlači z klientov Windows® pomocou Samba a server CUPS na tlačiareň PCL: v tom prípade už tlačový ovládač Windows® vygeneruje výsledný tlačový súbor pre cieľovú tlačiareň a filtrovanie cez filtre CUPS by mohlo spôsobiť iba problémy. V niektorých prípadoch (ak chcete zaistiť, že súbor bude poslaný na tlačiareň “nezmenený” systémom CUPS) sa príkaz “lpadmin bez PPD” hodí.
Táto kapitola bude plnená reakciami používateľov. Toto je iba malý začiatok.
Žiadny systém nie je perfektný. Tu sú niektoré často zisťované obmedzenia, na ktoré narážajú používatelia.
Správa tlačiarní: základné operácie sú podporované (pridanie/odstránenie/zmena).
Každý používateľ môže definovať tlačiarne, ktoré chce používať, zadaním hostiteľa a tlačovej fronty. Tlačiarne sú uložené “pre jednotlivých používateľov”. Tento modul používa nástroj rlpr rlpr.
Štandardne použitý modul (napríklad pri prvom štarte).
Generický modul, ktorý dokáže iba posielať tlačové úlohy. Nie je podporovaná správa úloh ani tlačiarní. Má fungovať na veľkom množstve verzií systému UNIX®: Linux®/LPR, HP-UX®, Solaris, IRIX®. Podporuje aj niektoré rozšírenia (ako je chýbajúci znak pokračovania \
v súbore printcap
).
Základná podpora LPR. modul pre LPRng sa vyvíja, a bude snád k dispozícii pre KDE 2.3.
Tento modul umožňuje priamo zadať príkaz pre tlač (podobne ako pre Netscape®). Preto je v tlačovom dialógu riadok pre jeho určenie. Hodí sa v mnohých prípadoch, napríklad ak si sám vytvoríte tlačový program.
Môj zamestnávateľ je firma Danka Deutschland GmbH, vedúci poskytovateľ profesionálnych systémov digitálnej tlače, čiernobielej aj farebnej. Danka poskytuje hardvér, sofvér, služby a správu. Tam pracujem ako systémový inžinier. Medzi značkami, ktoré Danka poskytuje sú Heidelberg (bývalý Kodak), Canon, Hewlett-Packard®, Hitachi, Infotec a Efl.
Moje skúsenosti so systémom Linux® a voľne šíriteľným softvérom nie sú príliš dlhé. Začal som sa s ním hrať v roku 1999, moje najväčšie sklamanie bola úbohá podpora tlače. Samozrejme, jednoduchá tlač fungovala, ale čo s obojstrannou tlačou, triedením, zošívaním a inými krásnymi možnosťami, ktoré naše tlačiarne podporujú? Ani náhodou--aspoň v mojom prípade.
Začal som hľadať na internete. Naštastie nie o moc neskôr, v máji 1999, oznámil hlavný vývojár CUPS Mikde Sweet prvú beta verziu svojho fantastického tlačového systému. Po krátkom zoznámení mi bolo jasné, že je to presne to, čo som hľadal.
Môj nasledujúci pokus: aby sa distribúcie Linux® začali o tento nový softvér zaujímať. Mysleli si ale, že už majú to najlepšie, čo je možné získať. Je možné že to bolo preto, lebo ich nikdy nenapadlo, že by mala fungovať aj jednotka pre obojstrannú tlač-na ich stoloch nikdy nič také nebolo...
Nakoniec som po niekoľkých pokusoch, aby sa v tlačových publikáciách o systéme Linux® zaujímali o CUPS padol do vlastnej pasti - jeden editor chcel, aby som ja sám napísal sériu článkov o tejto problematike. A tak ma niektorý ľudia začali nazývať “evangelista CUPS”. Asi sa tejto prezývky nijak skoro nezbavím, keď už ma ľudia od KDE zatiahli do svojich verzií. Ach jo...
Nevadí, CUPS sa teraz šíri po celom svete a môže nakoniec zvíťaziť. Som na to trochu hrdý, že som k tomu prispieval skoro od začiatku.
Malo by vás to povzbudiť. Dokonca aj skúsenejší používatelia systému Linux® sú väčší skeptici. A aj v prípade, že neviete skoro vôbec programovať (ako ja), existuje veľa vecí, ktorými môžete prispieť komunite okolo voľne šíriteľného softvéru. A nielen v rámci projektu KDE... ;-)
Chcel by som poďakovať
Mike Sweet pre vytvorenie CUPS
Jean-Eric Cuendet pre vytvorenie kups a qtcups, predchodcov KDEPrint
Michael Goffioul pre jeho tvrdú prácu
Martin Konold za poriadne rozmýšľanie
Sven Guckes za to, že ma naučil pár vecí o “prežití za terminálom” (v prípade, že tam nie je KDE ;-)
...veľa ďalších, ktorých tu ani nemôžem uviesť, od ktorých som sa niečo naučil
a nakoniec: Tom Schwaller za podporu, aby som začal “písať dokumentáciu”
KDEPrint bol vytvorený na systéme pomocou CUPS 1.1.6. KDEPrint bol otestovaný aj na iných verziách CUPS a nie sú známe žiadne nekompatibility. V dobe písania tohto manuálu sa objavila CUPS verzia 1.1.9 s niekoľkými novými funkciami, ktoré KDEPrint ešte nepodporuje. Samozrejme máte k týmto funkciám prístup, ale musíte obísť KDEPrint a použiť nástroje príkazového riadku CUPS alebo upraviť konfiguračné súbory ručne. Vývoj KDEPrint bude pokračovať a tento manuál sa bude snažiť, aby to bol najlepší zdroj vašich informácií.
KDEPrint copyright 2001, Michael Goffioul (goffioul AT imec.be)
Tento program je licencovaný pod GNU General Public License.
Copyright dokumentácie 2001, Kurt Pfeifle, (kpfeifle AT danka.de)
Táto dokumentácia je licencovaná pod GNU Free Documentation License.
Preklad dokumentácie Stanislav Višňovský (visnovsky AT nenya.ms.mff.cuni.cz)
Would you like to make a comment or contribute an update to this page?
Send feedback to the KDE Docs Team