summaryrefslogtreecommitdiffstats
path: root/tde-i18n-sk/docs/tdebase/khelpcenter/userguide/history.docbook
blob: b3e6cb4bfeb83896261492348372b1fe6840ca44 (plain)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
<chapter id="history">
<title
>Krátky výlet do histórie &kde;</title>

<epigraph>
<attribution
>The <abbrev
>CEO</abbrev
> of a big software company, at
the beginning of the 80s...(apocryphal)</attribution
> 
<para
>640KB musí byť dosť pre každého </para>
</epigraph>

<sect1 id="before-kde">
<title
>Pred &kde;</title>

<para
>Od začiatkov vývoja systému &UNIX; tu bol stále jeden veľký problém: jadro bolo stabilné a existoval výkonný softvér. Ale iba málo ľudí dokázalo používať &UNIX;, pretože ho vytvorili hlavne pre študentov a profesionálov, ktorí tento systém už dlho študovali. Napríklad štandardná metóda pre čítanie diskusných skupín USENET bola:</para>

<screen
><userinput
><command
>find</command
> <filename
>/var/spool/news</filename
> <parameter
>-name '[0-9]*' -exec cat {} \;</parameter
> | <command
>more</command
></userinput>
</screen>

<para
>Aj ked výkonný a efektívny, nedal sa nazvať uživateľský prítulný. Dnes, ked existuje veľa dobrých rozhraní ako je <application
>tin</application
> a &knode;, ktoré poskytujú intuitívne grafické rozhranie (&GUI;). Bohužiaľ tieto &GUI; nemajú rovnaký vzhľad a chovanie. Ako riešenie mali byť komerčné knižnice pre vývojárov, ako je &Motif;, ale tieto knižnice boli príliš dlho veľmi drahé a pomalé. </para>

<para
>Nastavenie programov bolo často dosť zložité. Aj ked pre preklad obvykle stačila kombinácia príkazov <userinput
><command
>./configure</command
> &amp;&amp; <command
>make</command
> &amp;&amp; <command
>make <option
>install</option
></command
></userinput
>, len málo programov bolo možné nastaviť pomocou menu alebo skriptov. Vo väčšine prípadov ste museli upraviť textový súbor ručne. Často sa stalo, že chybne umiestnená bodka zničila celý súbor a museli ste začať od začiatku. Každá zmena nastavenia znamenala celý proces opakovať.</para>

<para
>Toto všetko spôsobilo, že &Linux; a ostatné systémy &UNIX; nedokázali osloviť širšiu verejnosť. V rovnakom čase veľa ľudí nebolo spokojných so svojím operačným systémom, pretože mu chýbala stabilita a ani výkon nebol taký, aký si predstavovali. Iným vadilo, že si musia pre novú verziu programu kúpiť nový počítač, pretože potreboval viac <acronym
>RAM</acronym
> a miesta na disku. Nová verzia často obsahovala funkcie, ktoré využil iba málokto. </para>

<para
><emphasis
>&kde; je iné.</emphasis
> Aj ked sa nesnažíme nahradiť tradičný &UNIX; shell, pracujeme na nástroji, ktorý urobí &UNIX; jednoduchším. Chceme pritiahnuť viac používateľov do prostredia &UNIX;. Jednoduché veci musia byť jednoduché, ale zložité veci musí byť stále možné dosiahnuť. Jednotné rozhranie by malo nahradiť momentálne množstvo rôznych rozhraní. </para>

</sect1>


<sect1 id="what-kde-can-do-for-you">
<title
>Čo vám &kde; môže poskytnúť</title>

<para
>&kde; je navrhnuté pre každého.</para>

<para
>Pre nových používateľov systému &UNIX; alebo pre tých, ktorých nezaujímajú nové technológie a príkazy, ktoré v ich starších operačných systémoch neboli, nie je nutné zoznámenie s príkazovým riadkom, ak nechcú. &kde; ale má čo ponúknuť aj skúseným používateľom &UNIX;, kde grafické rozhranie zjednoduší predtým zložité úlohy a príkazový riadok je stále hned po ruke.</para>

<para
>Nezávisí na vašej úrovni skúseností s &UNIX; alebo iným operačným systémom, &kde; vám prinesie:</para>

<itemizedlist
> <listitem
> <para
>Dobre vyzerajúce a ľahko používateľné prostredie.</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Výkonnéhoi a ľahko používateľného správcu súborov</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Rovnako výkonný a ľahko používateľný web prehliadač</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Jednoduché centralizované nastavenie</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Široký zoznam aplikácií, s ktorými dokážete pracovať za pár minút po prvom spustení &kde;.</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>On-line pomocníka v každej situácii.</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Konzistentné rozhranie. Menu sú rovnaké vo všetkých aplikáciách, klávesové skratky sa chovajú rovnako, ikony panelov nástrojov vždy fungujú rovnako.</para
> </listitem
> </itemizedlist>

</sect1>

<sect1 id="background-of-kde">
<title
>Pozadie &kde;</title>

<para
>V októbri 1996 nemecký vývojár <application
>LyX</application
> Matthias Ettrich inicioval vývoj &kde; svojou správou v USENET. Čoskoro potom niekoľko zaujatých vývojárov začalo plánovať a programovať časti nového projektu. O rok neskôr boli uverejnené alfa a beta verzie správcu okien a súborov, emulátoru terminálu, systému pomocníka a nástroja pre konfiguráciu. Ukázali sa ako relatívne stabilné. </para>

<para
>&kde; 1.0 bolo uverejnené v júli 1998. Bola to stabilná verzia, ktorá vydržala dalších šesť mesiacov kým vývojári pracovali na vylepšení &kde; bez ohľadu na stabilitu. V januári 1999 sa ich vylepšenia stabilizovali a boli integrované do &kde; 1.1, novej stabilnej verzie. </para>

<para
>Vývoj pokračoval smerom ku &kde; 2.0, skoro úplnému prepísaniu prostredia, ktoré sa objavilo 23. októbra 2000. Verzie &kde; 2.x sa vyvíjali počas šiestich dalších verzií skoro rok, kde každá nová verzia priniesla impozantné prostredie s novými funkciami a stabilitou.</para>

<para
>V dobe písania tohto dokumentu sa pripravuje verzia &kde; 3.0, ktorá má priniesť nové vylepšenia oproti sérii 2.x. Aj ked sa &GUI; nezmení tak veľmi ako pri prechode z &kde; 1 do &kde; 2, objaví sa veľa vylepšení ako úplne nový tlačový systém, zlepšená podpora <acronym
>SSL</acronym
> a úplná podpora jazykov písaných zprava doľava (napríklad arabštiny a hebrejčiny). Informácie o tomto vzrušujúcom vývoji nájdete na &kde-http;. </para>

<para
>Vývojári a používatelia väčšinou komunikujú pomocou niekoľkých konferencií popísaných v kapitole <link linkend="mailing-lists"
>Konferencie</link
>. Ak chcete pomôcť, prosím, urobte to. &kde; funguje na základe dobrovoľnej pomoci a vždy vás radi privítame.</para>

</sect1>

<sect1 id="legal-status">
<title
>Právne poznámky</title>

<para
>&kde; je voľne šíriteľný softvér a všetky jeho časti sú vydané pod voľne šíriteľnými licenciami ako je GPL.</para>

</sect1>

<sect1 id="getting-kde">
<title
>Ako získať nové časti</title>

<para
>Hlavná webová stránka &kde; je &kde-http;. Nájdete tam všetky dôležité informácie o &kde; vrátane oznamov, opráv chýb, informácií pre vývojárov a veľa iných.</para>

<para
>Aktualizácie softvéru nájdete na našom &FTP; serveri &kde-ftp; alebo použite mirror, ak máte nejaký blízko. Ich aktuálny zoznam nájdete na <ulink url="http://www.kde.org/ftpmirrors.html"
>http://www.kde.org/ftpmirrors.html</ulink
>.</para>

<para
>Na &FTP; serveri v priečinku <filename
>unstable</filename
> je vždy najnovšia verzia sofvéru, ale často málo testovaná a nemusí sa dokonca ani spustiť. Ak hľadáte bezpečnejšie časti, navštívte priečinok <filename
>stable</filename
>, kam sa ukladajú Beta a finálne verzie. </para>

<para
>Ak vás zaujíma vývoj aplikácií &kde;, mali by ste navštíviť <ulink url="http://developer.kde.org/"
>http://developer.kde.org/"</ulink
>, kde nájdete množstvo informácií vrátané návodov, <acronym
>API</acronym
>, dokumentácie ku knižniciam &kde; a veľa dalšieho. Dalšie miesto, ktoré by vám mohlo zaujímať, je server firmy Troll Tech (<ulink url="http://www.trolltech.com/"
>http://www.trolltech.com</ulink
>), ktorá obsahuje informácie o knižnici &Qt; používanej v &kde;. Asi zistíte, že sa vyplatí prihlásiť sa do <link linkend="mailing-lists"
>konferencie pre vývojárov &kde;</link
>.</para>

</sect1>

</chapter>